Sobota 17.08.2019
Dnes má meniny 
Milica
°C
09.02.2016 09:00

Bratislavské malé mestské časti nechcú prísť o príspevok na ich fungovanie


Veľké mestské časti už nechcú finančne podporovať zvyšné. (Foto: Pixabay.com)


Starostovia štyroch veľkých mestských častí Bratislavy už necítia potrebu, aby Staré Mesto, Nové Mesto, Ružinov a Petržalka finančne podporovali sedem malých mestských častí v takej miere ako doteraz.


Jednoznačne to deklarovali na rokovaní Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré sa koncom minulého roka konalo na pôde miestnej samosprávy v Dúbravke.

Pripomeňme, že myšlienka finančného príspevku štyroch veľkých mestských častí siedmim malým (Vajnory, Devín, Lamač, Záhorská Bystrica, Čunovo, Jarovce a Rusovce), tzv. solidarita, vznikla pred ôsmimi rokmi, keď sa pripravovala novela zákona o Bratislave a fiškálna decentralizácia pre Bratislavu priniesla potrebu zmeny financovania mesta a mestských častí. Solidarita bola vtedy zavedená ako súčasť systému prerozdeľovania podielových príjmov, aby aj malé mestské časti mohli lepšie plniť svoje samosprávne funkcie vrátane rozvoja územia. V r. 2008 po novele zákona o Bratislave si mestské časti zmenou štatútu Bratislavy vybojovali vyšší podiel z výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktorý sa odvtedy rozdeľuje medzi mesto a mestské časti v pomere 68:32. Výnos z dane z nehnuteľností sa delí v pomere 50:50, čo je takisto zakotvené v štatúte, a do systému financovania bol zaradený aj príspevok pre malé mestské časti s tým, že by nemal byť menší ako 3 percentá.

Podľa vlaňajšej septembrovej daňovej prognózy v roku 2016 by Bratislava ako celok mala dostať z daní z príjmov fyzických osôb vyše 167 miliónov eur, teda o 9,14 percenta viac ako v roku 2015. S nárastom, i keď o čosi nižším, sa ráta aj v ďalších rokoch.

Starostovia chcú zmeny

Miera solidarity v zmysle štatútu predstavuje v súčasnosti 3 percentá z finančného balíka pre všetkých 17 mestských častí, ktorý tvorí podiel na dani z príjmov fyzických osôb a dane z nehnuteľností, pričom o sumu zodpovedajúcu trom percentám sú ukrátené podiely štyroch veľkých mestských častí.

„V skutočnosti teda platíme zo svojho balíka viac ako tri percentá a nastal čas zmeniť to,“ tvrdil starosta MČ Nové Mesto Rudolf Kusý. Petržalský starosta Vladimír Bajan a ružinovský Dušan Pekár zdôraznili, že iniciatíva finančne prispievať malým mestským častiam vznikla vo výnimočnej situácii, v čase krízy, no tá už pominula, a tak solidarita by sa postupne mala dostať na nulu. Oponovali im však starostovia malých mestských častí Dušan Antoš (Rusovce), Ján Mrva (Vajnory) a Pavel Škodler (Jarovce), ktorí boli pri vzniku financovania mesta v roku 2008. Tí jednoznačne tvrdia, že príspevok známy ako solidarita nevznikol z dôvodu krízy, ale ako súčasť systému prerozdeľovania financií mesta v roku 2008 a dôvody jej vzniku nepominuli. 

„Ak by sme mali ísť na nulu, potom výnos dane z nehnuteľností nech sa delí nie 50:50, ale 40:60 v prospech mestských častí, čo by lepšie odrážalo zaťaženosť územia napríklad tranzitnou dopravou, alebo priemyslom,“ zareagoval predseda združenia Ján Mrva. Dodal, že nevie vylúčiť ani separatistické úvahy miestnych zastupiteľstiev malých mestských častí vzhľadom na reálnu hrozbu, že dve početnejšie malé mestské časti by mali výrazný úbytok financií, čo v minulosti deklaroval aj Lamač uznesením.

„Solidarita však Devínu, ktorý je v nútenej správe, veľmi pomáha, aby si samospráva mohla plniť aspoň svoje základné funkcie,“ povedala devínska starostka Ľubica Kolková. „Ale ani náhodou sa necítim dobre v role žobráka, ktorý naťahuje ruku k veľkým mestským častiam. Financovanie treba riešiť systémovo.“ 

Starosta Rusoviec Dušan Antoš v tejto súvislosti trvá na zmene koeficientov na výpočet výšky podielov pre mestské časti. Teda aby sa do úvahy bral nielen počet obyvateľov a štruktúra obyvateľstva, ale aj dĺžka komunikácií, o ktoré sa mestské časti starajú, plocha zelene atď. D. Antoš pokladá za nespravodlivé, že sa väčšia váha kladie na počet obyvateľov, a nie na dane z nehnuteľností, dĺžku komunikácií a veľkosť územia, v dôsledku čoho mestské časti fungujú v rôznych podmienkach. Ide totiž o nepomer, keď jedni majú na svojom území Slovnaft či iný významný zdroj príjmov, a druhí nemajú nič.

Regionálne združenie napokon tesnou väčšinou hlasov schválilo návrh starostu Nového Mesta Rudolfa Kusého, aby miera solidarity v roku 2016 bola 1,5 percenta všetkých prostriedkov získaných v uvedenom roku z dane z príjmov fyzických osôb a dane z nehnuteľností pre mestské časti. Podľa starostu Lamača Petra Šramka však určite nejde o posledný návrh, keďže o solidarite by mala rokovať aj finančná komisia mestského zastupiteľstva i samotné mestské zastupiteľstvo.

Ján Mrva uviedol, že na pôde mestského zastupiteľstva sa nastolí aj otázka, s ktorou sa starostovia zaoberajú už dlhší čas, a to účasť hlavného mesta na solidarite. Tá by podľa ich návrhu mohla tvoriť 0,5 percenta spomínaných daňových príjmov pre mestské časti, a o to menej by platili veľké mestské časti (0,5 percenta vychádza na približne 430-tisíc eur). Zároveň by sa dohodou určil strop solidarity, ktorý by platil aj v budúcnosti.

Autor: (ak)


komentáre
SHOW ALL
podobné
13.08.2019
Pomôže povinné váženie odpadu samosprávam dostať ho pod kontrolu?
V máji 2019 zverejnilo Ministerstvo životného prostredia návrh novely zákona o odpadoch (návrh doplnenia §16 o nový odsek 10) s formuláciou, podľa ktorej budú mať zberové spoločnosti povinnosť zabezpečiť vybavenie zberných vozidiel vážiacim systémom.
viac
12.08.2019
Hontianska paráda opäť oživí zabudnuté zvyky obce a regiónu
Neľahký život remeselníckeho ľudu z regiónu Hont, ale najmä jeho jedinečné kultúrne bohatstvo a už takmer zabudnuté zvyky, ožijú v obci Hrušov v okrese Veľký Krtíš. V dňoch 16. – 17. augusta sa tam uskutoční 24. ročník folklórneho festivalu Hontianska paráda.
viac
12.08.2019
Čierne skládky treba nahlasovať, apeluje ZMOS, MŽP ich rieši odpadovou politikou
Všímavosť ľudí považuje Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) pri čiernych skládkach za dôležitú. „Včasné odstránenie čiernej skládky je omnoho lacnejšie, ako jej neskoršia, finančne drahá likvidácia s problematickým dokazovaním jej pôvodcu,“ pripomenul hovorca združenia Michal Kaliňák.
viac
12.08.2019
Po komplexnej rekonštrukcii opäť otvoria pasáž z námestia
Po kompletnej rekonštrukcii onedlho mesto Stará Ľubovňa opäť sprístupní pasáž na Námestí sv. Mikuláša. Podľa primátora Ľuboša Tomka išlo o jednu z najvýznamnejších investičných akcií mesta, ktorú realizovali vlani a počas tohto roka.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.36 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.76 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.88 %