Utorok 15.10.2019
Dnes má meniny 
Terézia
°C
09.02.2016 09:00

Bratislavské malé mestské časti nechcú prísť o príspevok na ich fungovanie


Veľké mestské časti už nechcú finančne podporovať zvyšné. (Foto: Pixabay.com)


Starostovia štyroch veľkých mestských častí Bratislavy už necítia potrebu, aby Staré Mesto, Nové Mesto, Ružinov a Petržalka finančne podporovali sedem malých mestských častí v takej miere ako doteraz.


Jednoznačne to deklarovali na rokovaní Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré sa koncom minulého roka konalo na pôde miestnej samosprávy v Dúbravke.

Pripomeňme, že myšlienka finančného príspevku štyroch veľkých mestských častí siedmim malým (Vajnory, Devín, Lamač, Záhorská Bystrica, Čunovo, Jarovce a Rusovce), tzv. solidarita, vznikla pred ôsmimi rokmi, keď sa pripravovala novela zákona o Bratislave a fiškálna decentralizácia pre Bratislavu priniesla potrebu zmeny financovania mesta a mestských častí. Solidarita bola vtedy zavedená ako súčasť systému prerozdeľovania podielových príjmov, aby aj malé mestské časti mohli lepšie plniť svoje samosprávne funkcie vrátane rozvoja územia. V r. 2008 po novele zákona o Bratislave si mestské časti zmenou štatútu Bratislavy vybojovali vyšší podiel z výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktorý sa odvtedy rozdeľuje medzi mesto a mestské časti v pomere 68:32. Výnos z dane z nehnuteľností sa delí v pomere 50:50, čo je takisto zakotvené v štatúte, a do systému financovania bol zaradený aj príspevok pre malé mestské časti s tým, že by nemal byť menší ako 3 percentá.

Podľa vlaňajšej septembrovej daňovej prognózy v roku 2016 by Bratislava ako celok mala dostať z daní z príjmov fyzických osôb vyše 167 miliónov eur, teda o 9,14 percenta viac ako v roku 2015. S nárastom, i keď o čosi nižším, sa ráta aj v ďalších rokoch.

Starostovia chcú zmeny

Miera solidarity v zmysle štatútu predstavuje v súčasnosti 3 percentá z finančného balíka pre všetkých 17 mestských častí, ktorý tvorí podiel na dani z príjmov fyzických osôb a dane z nehnuteľností, pričom o sumu zodpovedajúcu trom percentám sú ukrátené podiely štyroch veľkých mestských častí.

„V skutočnosti teda platíme zo svojho balíka viac ako tri percentá a nastal čas zmeniť to,“ tvrdil starosta MČ Nové Mesto Rudolf Kusý. Petržalský starosta Vladimír Bajan a ružinovský Dušan Pekár zdôraznili, že iniciatíva finančne prispievať malým mestským častiam vznikla vo výnimočnej situácii, v čase krízy, no tá už pominula, a tak solidarita by sa postupne mala dostať na nulu. Oponovali im však starostovia malých mestských častí Dušan Antoš (Rusovce), Ján Mrva (Vajnory) a Pavel Škodler (Jarovce), ktorí boli pri vzniku financovania mesta v roku 2008. Tí jednoznačne tvrdia, že príspevok známy ako solidarita nevznikol z dôvodu krízy, ale ako súčasť systému prerozdeľovania financií mesta v roku 2008 a dôvody jej vzniku nepominuli. 

„Ak by sme mali ísť na nulu, potom výnos dane z nehnuteľností nech sa delí nie 50:50, ale 40:60 v prospech mestských častí, čo by lepšie odrážalo zaťaženosť územia napríklad tranzitnou dopravou, alebo priemyslom,“ zareagoval predseda združenia Ján Mrva. Dodal, že nevie vylúčiť ani separatistické úvahy miestnych zastupiteľstiev malých mestských častí vzhľadom na reálnu hrozbu, že dve početnejšie malé mestské časti by mali výrazný úbytok financií, čo v minulosti deklaroval aj Lamač uznesením.

„Solidarita však Devínu, ktorý je v nútenej správe, veľmi pomáha, aby si samospráva mohla plniť aspoň svoje základné funkcie,“ povedala devínska starostka Ľubica Kolková. „Ale ani náhodou sa necítim dobre v role žobráka, ktorý naťahuje ruku k veľkým mestským častiam. Financovanie treba riešiť systémovo.“ 

Starosta Rusoviec Dušan Antoš v tejto súvislosti trvá na zmene koeficientov na výpočet výšky podielov pre mestské časti. Teda aby sa do úvahy bral nielen počet obyvateľov a štruktúra obyvateľstva, ale aj dĺžka komunikácií, o ktoré sa mestské časti starajú, plocha zelene atď. D. Antoš pokladá za nespravodlivé, že sa väčšia váha kladie na počet obyvateľov, a nie na dane z nehnuteľností, dĺžku komunikácií a veľkosť územia, v dôsledku čoho mestské časti fungujú v rôznych podmienkach. Ide totiž o nepomer, keď jedni majú na svojom území Slovnaft či iný významný zdroj príjmov, a druhí nemajú nič.

Regionálne združenie napokon tesnou väčšinou hlasov schválilo návrh starostu Nového Mesta Rudolfa Kusého, aby miera solidarity v roku 2016 bola 1,5 percenta všetkých prostriedkov získaných v uvedenom roku z dane z príjmov fyzických osôb a dane z nehnuteľností pre mestské časti. Podľa starostu Lamača Petra Šramka však určite nejde o posledný návrh, keďže o solidarite by mala rokovať aj finančná komisia mestského zastupiteľstva i samotné mestské zastupiteľstvo.

Ján Mrva uviedol, že na pôde mestského zastupiteľstva sa nastolí aj otázka, s ktorou sa starostovia zaoberajú už dlhší čas, a to účasť hlavného mesta na solidarite. Tá by podľa ich návrhu mohla tvoriť 0,5 percenta spomínaných daňových príjmov pre mestské časti, a o to menej by platili veľké mestské časti (0,5 percenta vychádza na približne 430-tisíc eur). Zároveň by sa dohodou určil strop solidarity, ktorý by platil aj v budúcnosti.

Autor: (ak)


komentáre
SHOW ALL
podobné
09.10.2019
V Podunajských Biskupiciach vysadili 200 nových stromov
V bratislavských Podunajských Biskupiciach vysadili na ulici Padlých hrdinov, Biskupická a Komárovská dobrovoľníci 200 nových stromov. Majú prispieť ku skvalitneniu životného prostredia v mestskej časti Podunajské Biskupice.
viac
08.10.2019
Verejné i súkromné subjekty môžu požiadať o podporu pre cezhraničné projekty
Samosprávy, neziskové organizácie, ale napríklad aj malí a strední podnikatelia z Bratislavského kraja sa môžu uchádzať o príspevky na verejnoprospešné slovensko–maďarské cezhraničné aktivity.
viac
09.10.2019
Zvolenská Slatina: Dni ochotníckeho divadla venujú rodáčke Márii Ďuríčkovej
Dni ochotníckeho divadla, ktoré budú tento rok venované 100. výročiu narodenia rodáčky, spisovateľky Márie Ďuríčkovej, pripravujú vo Zvolenskej Slatine v okrese Zvolen od 13. do 20. októbra.
viac
08.10.2019
Duálne vzdelávanie má výhody pre žiakov, zamestnávateľov aj školy, tvrdí ŠIOV
Duálne vzdelávanie má niekoľko výhod nielen pre žiakov, ale aj pre zamestnávateľov a školy. Pre žiaka je dôležitá najmä jeho hlavná myšlienka, teda spojenie teoretického štúdia v škole s praktickou prípravou priamo u zamestnávateľa.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.54 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.71 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.76 %