BSK v spolupráci s AINova, Pamiatkovým úradom SR, KPÚ Bratislava, Mestským ústavom ochrany pamiatok, Železničným múzeom a Slovenským technickým múzeom zorganizoval už 13. ročník konferencie venovanej kultúrnemu dedičstvu a pamiatkam kraja. Tohtoročnou témou konferencie bola doprava.
„Konferencie rozoberali už rôzne témy. Dotkli sme sa dejín školstva, židovského stavebného dedičstva, tradičných remesiel či 100 rokov župy. Tento rok to bola doprava. Práve doprava ovplyvňuje asi najviac každú jednu minútu nášho života. Aj aj tu určite platí, že poznať históriu a dedičstvo regiónu, v ktorom žijeme, je jeden zo základných predpokladov pre jeho ďalší úspešný a udržateľný rozvoj,“ priblížil predseda BSK Juraj Droba.
Výročie je teda dobrou príležitosťou ohliadnuť sa do histórie, prezentovať dianie v súčasnosti a načrtnúť možnosti budúceho rozvoja. To je aj celkovým cieľom tejto konferencie, ktorá bude, ako pevne verím, inšpiráciou na diskusiu o tom, na akých základoch staviame a kam smerujeme.
Konferencia bola súčasťou podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva, ktoré sa koná každoročne v mesiaci september s cieľom zvýšiť povedomie verejnosti o kultúrnom dedičstve.
Tohtoročnou témou konferencie bola doprava, ktorá tak ako v minulosti, aj dnes predstavuje prvok ovplyvňujúci rozvoj miest a obcí v kraji. Časť príspevkov bola venovaná histórii a vývoju lodnej a železničnej dopravy, pri ktorej Bratislavský prístav v minulosti zohrával jednu z hlavných úloh ako dopravný a obchodný uzol. Dnes predstavuje skrytý potenciál nachádzajúci sa blízko centra mesta. Účastníci konferencie sa dozvedeli viac aj o tom, aké významné pamiatky sú v prístave zachované, o zámere založenia Múzea vodnej dopravy v areáli Zimného prístavu v Bratislave a potenciáli rozvoja Bratislavského prístavu s využitím jeho kultúrnych hodnôt. V komparácii s príspevkami slovenských rečníkov mohli sledovať inšpiratívne zahraničné podnety o nových príležitostiach prezentácie dedičstva Uhorskej lodnej dopravy.
„Cieľom konferencie bolo poukázať aj na súčasné, pálčivé témy ako je stále otázny projekt revitalizácie Hlavnej železničnej stanice v Bratislave alebo problematika dopravy v historických centrách miest. Tie sú chránené ako pamiatková zóna či pamiatková rezervácia, kde sa jasne zadefinovali problémy, s ktorými sa musí železničná stanica vysporiadať,“ dodala vedúca oddelenia kultúry BSK Svetlana Waradzinová.
Na komparácii so železničnými stanicami z celej Európy sa poukázalo na to, že hlavným problémom Bratislavskej stanice, okrem iného, je jej poloha a úzky priestor na vytvorenie komfortu pre príchod a odchod cestujúcich. Súčasne bol predstavený ideový zámer, v ktorom sa riešia spomenuté problémy hlavnej stanice. To, že doprava a jej prispôsobenie sa živému urbanizmu a potrebám mesta vnímali účastníci konferencie aj na príklade Mosta SNP v Bratislave ako významnej pamiatky neskorého modernizmu. Tento rok oslávil svoje 50. výročie. Súčasťou programu konferencie bolo aj premietanie filmu o jeho vzniku „Dvaja o moste“, ktorý ešte viac priblížil jeho stavebnú genézu.
