Počas „revolučných meruôsmych rokov“ sa pri Turčeku, v noci zo 17. na 18. januára 1849, odohral boj, ktorý každá strana opisovala inak. Väčšina autorov sa však zhoduje v tom, že išlo o prieskumnú akciu jedného práporu cisárskej armády.
V Mošovciach vyčkával cisársky generál Götz spolu so slovenskými dobrovoľníkmi, ktorý sa rozhodol, že uskutoční útok na maďarské vojsko Arthura Görgeyho. Dňa 16. 1. 1849 vyslal jeden oddiel vedený majorom Lewartovským do Kremnického priesmyku, ktorý delí od hornoturčianskej roviny kremnickobanská výšina a priesmyk je obklopený jedľovými lesmi. Tento oddiel sa v priesmyku dostal do kontaktu s predsunutými strážami maďarskej armády z čoho vznikla potýčka, do ktorej sa postupne zapojili sily niekoľkých plukov a slovenských dobrovoľníkov.
Tirolskí jágri z maďarskej armády zaútočili z východného okraja priesmyku a ostreľovali cisárske vojsko. Po nevydarenom útoku sa musela druhá časť vojakov, vedená Karolom Kremnitzerom, stiahnuť pred presilou. Nakoľko maďarský „Alexander pluk“ a cisárske pluky „Wasa“ a „Deutschmeister“ mali rovnaké vystrojenie s bielym remeňom, vojaci sa v boji zmiešali a strieľali na vlastných vojakov. Cisárska armáda bola v prevahe a preto bola nútená maďarská armáda ustúpiť. Po bitke pri Turčeku vojsko ustupovalo cez Zvolenskú dolinu a cez tunel na hlavnom hrebeni Flochovského chrbta, ktorý potom nazvali Görgeyho tunel, prešli až do Banskej Bystrice.
Po bitke ostalo na obidvoch stranách veľké množstvo padlých a zranených. Cisárske vojsko malo 20 padlých a 35 zranených, maďarská strana 54 padlých a 60 zranených. Obe vojská opustili Turček, a v dňoch 18. až 23. januára, bol skutočne slobodný, nachádzajúci sa na území nikoho.
Na pamiatku tejto bitky bol pri Turčeku, na ľavej strane cesty z Turčeka do Kremnice, postavený cca 6 metrový kamenný obelisk. Na obelisku je umiestnený nápis „dňa 17. januára 1849 bol boj v okolí tohto pamätníka, v ktorom mali účasť slovenskí dobrovoľníci, čestne bojujúci za práva svojho národa“.
