Väčšina ľudí na Slovensku už triedi odpad. Prieskum organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI - PAK potvrdzuje, že triedenie deklaruje 96 % ľudí. Avšak aj napriek tomu končí v čiernych kontajneroch nemalé množstvo (39 %) odpadu, ktorý je možné vytriediť. Vedeli ste, že aj obal od vajec, rolky od toaletného papiera či hliníkové viečka od jogurtov môžu ovplyvniť, koľko platíme za odpad?
Posledné prieskumy a aj štatistiky ukazujú, že ľuďom nechýba ochota triediť. Aj samotné množstvá vytriedeného odpadu, ktoré môžeme reálne merať až od roku 2016, kedy vznikla rozšírená zodpovednosť výrobcov (RZV), vďaka ktorej je triedený zber pre obyvateľov bezplatný, narástli. Skládkovanie počas tohto obdobia taktiež výrazne kleslo, kým v roku 2016 sa dosahovalo takmer 70 %, dnes je na úrovni 39 % komunálneho odpadu.
Čierny kontajner naozaj nie je na všetko
Odborníci pripomínajú, že každý kus odpadu, ktorý zbytočne skončí v čiernom kontajneri, znamená vyššie náklady pri jeho umiestnení na skládke, keďže nemôže byť zrecyklovaný. Práve tieto náklady sa premietnu potom do poplatkov za odpad, ktoré platíme všetci. Ľudia si často myslia, že sa nič nestane, keď do čierneho koša vyhodia občas niečo, čo tam naozaj nemuselo skončiť a správne vytriedené to mohlo byť zrecyklované alebo aspoň energeticky zhodnotené.
„Opak je však pravdou. Každý odpad, ktorý by mal skončiť vo farebných kontajneroch na triedený odpad, zbytočne pridáva na hmotnosti odpadu v tom čiernom. V konečnom dôsledku, keď sa vyvážajú čierne kontajnery na skládku, je to práve o celkovej váhe odpadu, za ktorú obec či mesto za uskladnenie zaplatí,“ vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK. A aj tento poplatok si následne obec premietne do poplatku za odpad.
Koľko zaplatíme za odpad máme aj vo svojich rukách
Výška poplatku za komunálny odpad v samosprávach sa odvíja, samozrejme, od viacerých faktorov, ale aj samotní obyvatelia na ňu majú vplyv práve vtedy, keď sa rozhodujú, kam vyhodia vyprodukovaný odpad. Napríklad pri vyhadzovaní papierových obalov od vajec. „Ak sa tieto obaly vytriedia spolu s papierom, zvyšujú mieru triedenia v obci, ktorá rozhoduje o výške poplatkov za skládkovanie. Čím viac odpadu sa vytriedi, tým nižšie poplatky obec platí,“ ozrejmila Kretter. A doplnila, že napríklad pri triedení v obci či meste nad 60 % je to približne 11 €/t, kdežto pri triedení iba do 10 % sa sumy pohybujú až okolo 33 €/t. „Navyše, za zber a následné spracovanie obalov od vajec, roliek z toaletného papiera či kuchynských utierok platia výrobcovia v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov.. Ak ich ľudia vyhodia do čiernych nádob na odpad, platia ich zber ešte aj oni v rámci miestneho poplatku za odpad,“ doplnila Kretter. Podobne je to aj s viečkami od jogurtov, tvarohov a podobne, ktoré taktiež bežne ľudia hádžu, ako „malú a nepatrnú“ vec do čiernych kontajnerov napriek tomu, že patria do kovov, ktoré sa vo väčšine miest zbierajú spoločne s plastmi.
Poplatky klesať zrejme nebudú
Napriek tomu, že sa mnohí ľudia snažia naozaj poctivo triediť, za posledné roky sa im poplatky za odpady aj tak zvýšili. Pre mnohých je to demotivujúce, ale tu je potrebné povedať, že poplatky rastú aj kvôli zdražovaniu energií, dopravy či skládkovania. Ak by však ľudia netriedili, boli by ešte oveľa vyššie.
„Obce z poplatku za odpad platia nielen zvoz čiernych kontajnerov, teda tých nevytriedených, ale aj zber bioodpadu, kuchynského odpadu či jedlých olejov, dokonca aj odpad z parkov, ulíc a cintorínov a tam, samozrejme, taktiež náklady stúpajú,“ doplnila na záver Kretter s tým, že správne triedenie zdražovanie úplne nezastaví, ale môže výrazne spomaliť jeho rast.