Župný dom v Komárne.
Mesto Komárno aj v tomto roku pokračovalo v obnove Župného domu, Starej a Novej pevnosti, najvýznamnejších kultúrnych pamiatok na území mesta.
Na obnovu Župného domu poskytlo Ministerstvo kultúry SR sumu 8500 eur, ďalších 460 eur vyčlenilo mesto na architektonicko-historický výskum interiérov a strechy.
"Vďaka tomuto výskumu boli zistené nové poznatky o histórii a výstavbe tejto dominanty Župnej ulice," konštatoval hovorca mesta Róbert Králik.
Župný dom bol vo svojej pôvodnej podobe vybudovaný v roku 1798 v neskorobarokovom slohu. V roku 1813 bol klasicisticky prestavaný. V 80. rokoch 19. storočia budovu nadstavali a prefasádovali podľa projektu architektov Arvého a Gorstenbergena.
V rámci programu Obnovme si svoj dom Ministerstvo kultúry SR podporilo sumou 15 000 eur etapovitú obnovu fasády Starej pevnosti. Dotácia spolu s financiami vo výške 2524 eur, ktoré vyčlenilo Mesto Komárno, smerovala do obnovy časti západnej fasády Veľkého nádvoria Starej pevnosti. "Miestna firma zamurovala otvory vybúrané ešte sovietskou armádou, vytvorili sa okenné a dverné otvory, odstránili sa nežiaduce kovové a iné objekty, opieskovaním sa odstránil červený náter pripomínajúci okupačné roky," zhodnotil rekonštrukčné práce Králik.
Z dotačného programu Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) Zachráňme kultúrne pamiatky NSK získalo Komárno v tomto roku 900 eur na reštaurovanie pamätnej tabule z roku 1808 na vonkajšej strane severného bastiónu Novej pevnosti, pri bývalých sovietskych panelákoch. Zo svojho rozpočtu mesto vyčlenilo ďalších 1550 eur. Tím reštaurátorov pod vedením Ondreja Csütörtökiho odstránil depozity, doplnil chýbajúce časti kameňa, celú tabuľu zakonzervoval, pozlátil písmo a upravil aj škárované murivo okolo nej.
Komárno je najväčším, najvýznamnejším a najzachovanejším pevnostným komplexom na Slovensku. Komárňanská pevnosť je jedinečnou ukážkou fortifikačnej architektúry 16. až 19. storočia. Možno tu vidieť bastiónový, polygonálny aj fortový systém opevnenia. Vo svojej dobe bola najväčšou a najsilnejšou obrannou stavbou rakúsko-uhorskej monarchie. Vzhľadom k svojej monumentalite a zachovalosti patrí medzi unikáty aj v európskom meradle.
O výstavbe Starej pevnosti rozhodol po obsadení Budína Turkami v roku 1541 Ferdinand I. Jej výstavba bola ukončená o 16 rokov neskôr. Leopold I. v rokoch 1663 až 1664, keď padli do rúk Turkov Nové Zámky, nariadil výstavbu Novej pevnosti, ktorá bola ukončená v roku 1673. Nová expanzia výstavby pevnostného systému Komárna sa začala vplyvom napoleonských vojen. V roku 1808 v rámci výstavby tretej etapy Novej pevnosti pribudla kasáreň.
V priebehu 19. storočia pokračovala výstavba pevnostného komplexu polygonálneho typu ďalšími prvkami, Palatínskou líniou, Vážskou líniou, Vážskym a Dunajským predmostím, fortom Sandberg a fortom Igmánd až do dnešnej podoby. Fortifikačný systém Komárna zostal zachovaný až do súčasnosti. K rozbúraniu niektorých častí pevnosti došlo v prvej polovici 20. storočia. K poškodeniu a devastácii Starej a Novej pevnosti prispeli veľkou mierou najmä sovietske vojská, ktoré užívali tieto priestory od roku 1968 do roku 1991.
