Piatok 23.02.2024
Dnes má meniny 
Roman, Romana
°C
12.02.2022 05:00

ENVI - PAK skonkretizoval najdôležitejšie témy súčasnosti pri nakladaní s KO


Snímka zdroj: shutterstock


Spoločnosť ENVI - PAK, ktorá má zazmluvnených najviac obcí spomedzi organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV) na Slovensku, upozorňuje na najdôležitejšie témy v súvislosti s riešením problematiky komunálnych odpadov (KO).


Najväčšia OZV zároveň pripomína každoročný rast komunálnych odpadov, kedy napríklad v roku 2019 vyhodil obyvateľ SR 421 kg ale o rok neskôr už 433 kg KO. Pritom však spoločnosť konštatuje, že došlo k zmene v zložení odpadu v prospech triedeného zberu. Z toho v konečnom dôsledku rezultuje, že najnovšie na skládkach končí menej ako 50 percent KO, pred zopár rokmi to bolo oveľa vyššie číslo. Je to dôležité spomenúť najmä v súvislosti s naším záväzkom – v roku 2035 skládkovať iba 10 percent KO. Ale zároveň aj pripomienkou, že máme čo robiť, aby sa zámer podaril.

Aj preto upozorňuje ENVI - PAK na najdôležitejšie témy tohto roka. „Pri ich príprave sme sa inšpirovali hlavne tým, čo sa bude týkať aj bežného občana,“ informuje Katarína Kretter, riaditeľka oddelenia pre komunikáciu. „Aktuálne najdôležitejšou je spustenie systému zálohovania, ktoré sa naplno rozbieha. Naň ale nadväzujú aj ďalšie dôležité témy. Zálohovať rozhodne treba, ale aj ostatné plastové či kovové odpady treba triediť tak ako dosiaľ.“

Zálohovanie PET fliaš a plechoviek

Začiatkom roka sa na Slovensku oficiálne spustil systém zálohovania plastových fliaš a plechoviek, ktorý platí pre všetky nápojové obaly zakúpené na Slovensku. Výrobcovia týchto obalov musia uvádzať na trh už len zálohované obaly od 1. februára, a distribútori úplne prejsť na systém zálohovania do konca júna. Do konca júna môžu obchodné prevádzky dopredávať aj staré zásoby, na ktoré sa zálohovanie nevzťahuje.

Systém zálohovania sa týka všetkých nápojových PET fliaš a plechoviek, ktoré sa do obehu dostali po 1. januári 2022 a sú označené symbolom Z v recyklačných šípkach s textom ZÁLOHOVANÉ. Fľaše a plechovky sa do systému vracajú s neodlepenou etiketou, nepoškodené a nepokrčené, aby ich systém vedel prečítať. PET fľaše vraciame spolu s vrchnákom. Zálohujú sa všetky plastové fľaše a kovové nápojové obaly od 0,1 do 3 litrov s výnimkou obalov od mlieka a mliečnych nápojov, sirupov a alkoholických nápojov s obsahom alkoholu viac ako 15 %.

Výška zálohu je jednotná pre všetky plastové fľaše a plechovky (vo výške 0,15 €). Spotrebiteľ zaplatí záloh pri pokladni. Späť ho dostane po vrátení nápojového obalu na odbernom mieste. Zálohované nápojové obaly sa vracajú do odberného automatu – zálohomatu, ktorý sa nachádza vo väčšom obchode, v prípade niektorých menších obchodov sa dajú vrátiť pri pokladni, kde ich načítajú ručným skenerom. Od začiatku januára sa zálohovanie spustilo takmer na 2000 odberných miestach po celom Slovensku.

Cieľom systému zálohovania je zvýšiť aktuálne množstvo zberu nápojových obalov zo 60 percent na 90 percent do roku 2025.

Triedenie plastov a kovov

Zavedenie zálohovania sa určite prejaví na prázdnejších žltých a červených zberných nádobách. Zálohujme, ale nezabúdajme, že stále je tu množstvo iných plastových a kovových odpadov, ktoré treba triediť a vyhadzovať do kontajnerov či vriec na triedený zber. Z celkového vytriedeného množstva plastov a kovov, ktoré sa v minulosti vytriedili, tvorili PET fľaše 6,4 % a plechovky 1,2 % obalov uvedených na trh.

Do žltých kontajnerov a vriec na plasty aj naďalej vyhadzujeme rôzne plastové obaly z jedla – zo sladkostí, syrov, mäsa, údenín, ovocia či zeleniny, obaly z kozmetiky, pracích a čistiacich prostriedkov, rôzne fólie a plastové výrobky. Do červených kontajnerov alebo vriec na kovy stále patria rôzne konzervy, kovové obaly, alobal alebo hliníkové časti obalov.

Pri triedení odpadu platí, že ho treba pred vyhodením do zbernej nádoby poriadne stlačiť a tak zmenšiť jeho objem, aby sa do kontajnera zmestilo viac odpadu. Keď sa odpad nestlačí, zbytočne zaberá veľa miesta a oveľa skôr kontajner zaplní. Ak sú obaly len jemne znečistené, netreba ich umývať. V procese recyklácie dochádza k odstráneniu nečistôt. Ak ale plastové či kovové obaly obsahujú hrubé zvyšky potravín či kozmetiky, treba ich najprv odstrániť, aby neznehodnotili ďalší vytriedený odpad. Takto znečistený obsah kontajnera či vreca nie je vhodný na recykláciu a putuje rovno na skládku alebo do spaľovne.

Prevencia vzniku voľne pohodeného odpadu

Voľne pohodený odpad je problém, ktorý Slovensko trápi dlhodobo. Spustenie zálohovania síce pomôže znížiť množstvo voľne pohodených plastových fliaš a plechoviek, na čo poukazujú aj výsledky z iných krajín, kde po zavedení zálohovania kleslo množstvo voľne pohodených nápojových obalov až o 95 %. V prírode však nerobia problém len plastové fľaše a plechovky. Pravidelné analýzy, ktoré realizovala OZV ENVI - PAK na rôznych miestach Slovenska, potvrdili, že hlavným problémom v prírode sú iné druhy plastových obalov, ako napríklad obaly od sladkostí, igelitové vrecká, rôzne fólie. Problém v prírode a v uliciach miest robia aj odhodené ohorky z cigariet.

Našťastie, dnes je už organizácií a iniciatív, ktoré organizujú podujatia spojené so zberom voľne pohodeného odpadu pomerne dosť. V týchto aktivitách treba, samozrejme, aj naďalej pokračovať, lebo odpad, ktorý už v prírode je, sa sám od seba nestratí. Samotné zbieranie odpadu a motivovanie jednotlivcov ale nie je dlhodobým riešením problému. Riešením je prevencia a predchádzanie vzniku voľne pohodeného odpadu. Inak povedané – treba motivovať ľudí, aby odpad v prírode nevytvárali, nehádzali ho na zem, ale do nádob preň určených, prípadne si ho odniesli nazad domov. To sa dá napríklad osvetou alebo spustením behaviorálnych projektov, ktoré ľudí podvedome postrčia k želateľnému správaniu.

Triedenie kuchynského bioodpadu

Európska únia stanovila prísny recyklačný cieľ – do konca roka 2035 by sme mali aj na Slovensku zrecyklovať 65 percent komunálneho odpadu. K dosiahnutiu tohto cieľa nám okrem lepšieho triedenia môže pomôcť už zavedené povinné triedenie biologicky rozložiteľného odpadu z domácností, ktoré sa v prvom polroku 2021 spustilo vo všetkých slovenských mestách a obciach, s výnimkou Prešova, Bratislavy a Košíc. V Prešove sa zber kuchynského bioodpadu spúšťa v tomto roku a v Bratislave a Košiciach od roku 2023. Bioodpad sa zhodnocuje dvoma rôznymi spôsobmi: v priemyselných kompostárňach, v ktorých vzniká kompost alebo v bioplynových staniciach, kde sa odpad premení na bioplyn, vďaka ktorému vzniká čistejšia energia a teplo. Každá samospráva si zber bioodpadu zabezpečuje sama, preto sa podmienky zberu môžu v jednotlivých mestách a obciach líšiť.Z tohto dôvodu neexistujú unifikované informácie o tom, ako zber prebieha a čo doň patrí. Dôležité je sledovať informácie o zbere kuchynského bioodpadu priamo na informačných kanáloch daného mesta alebo obce.

Bioodpad tvorí najväčšiu zložku zmesového komunálneho odpadu. Z analýz vyplýva, že 40 až 60 % v závislosti od ročného obdobia a typu zástavby. Ako sa obyvateľom Slovenska darilo v minulom roku triediť kuchynský bioodpad, a ako táto zmena ovplyvnila objemy zmesového komunálneho odpadu, ukážu až výsledky za minulý rok, ktoré budú k dispozícii koncom tohto roka.

Autor: (pš)


komentáre
SHOW ALL
podobné
14.03.2017
Pri testovaní kontajnerov pod zemou postupujú mestá zatiaľ opatrne
Po Liptovskom Mikuláši, Nitre, Trenčíne, Trnave či ďalších mestách to skúšajú s testovaním polopodzemných kontajnerov komunálneho odpadu aj v Košiciach a Piešťanoch.
viac
17.05.2017
Podstatná časť bratislavského komunálneho odpadu končí v spaľovni
V minulom roku sa v rámci Bratislavy vyzbieralo 157 217 ton komunálneho odpadu.
viac
10.06.2023
Mestu sa vlani podarilo vyseparovať vyše 4300 ton odpadu
V roku 2022 sa v Nitre podarilo vytriediť viac ako 4300 ton komunálneho odpadu. Informovala o tom radnica na základe certifikátu, ktorý mesto získalo od organizácie ENVI-PAK.
viac
02.10.2023
Aj najlepšie triediace samosprávy sa môžu dočkať nevyžiadaných zmien
Záver septembra sa nenesie len v znamení volieb. V rámci systému odpadového hospodárstva si v tomto období výrobcovia vyberajú partnerov – organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), na nasledujúce obdobie.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
76.95 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
3.08 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.97 %