Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR sa pred dvoma týždňami obrátilo na Platformu kúpeľných miest, pôsobiacu pod Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS), s požiadavkou na pripomienkovanie nového rozsiahleho dokumentu týkajúceho sa udržateľnosti a rozvoja kúpeľníctva na Slovensku. Prečítajte si o dôvodoch reakcie platformy, ktorú Obecné noviny prinášajú prostredníctvom vyjadrenia jej predsedu Petra Jančoviča, primátora kúpeľného mesta Piešťany.
Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR požiadalo predsedu platformy a primátora Piešťan Petra Jančoviča, aby komunikoval primátorom kúpeľných miest informáciu o príprave Stratégie udržateľnosti a rozvoja kúpeľníctva v SR, s požiadavkou na pripomienkovanie predloženého dokumentu. Ministerstvo dalo zástupcom zainteresovaným samosprávam na vyjadrenie čas iba jeden týždeň, pričom sa jedná o pomerne rozsiahly materiál v rozsahu 112 strán, obsahujúci, mimo iného, aj návrhy na zavedenie novej legislatívy, ktorá by mala priamy dopad na ekonomické fungovanie kúpeľných miest.
„Po dôkladnom preštudovaní celého dokumentu mi bolo jasné, že nebude stačiť len bežné pripomienkovanie od zástupcov kúpeľných samospráv. Zvolal som preto online rokovanie, ktoré sa konalo 28. januára, kde sme sa všetci jednohlasne zhodli na odmietnutí celej stratégie v takej podobe, ako je momentálne navrhnutá,“ hovorí Jančovič. Základný problém vidí v tom, že samosprávy doteraz neboli vôbec, ani ako člen pracovnej skupiny, prizvané k tvorbe takto zásadného a rozsiahleho dokumentu.
„Zásadným bodom odmietnutia stratégie je pre nás návrh na legislatívnu zmenu, ktorá by priniesla zníženie alebo dokonca úplné odstránenie poplatku za daň za ubytovanie pri osobách, ktoré majú v kúpeľoch hradené liečenie cez zdravotnú poisťovňu. To by bol obrovský zásah do rozpočtov samospráv,“ uviedol predseda.
V tomto kontexte je potrebné si uvedomiť, že páve kúpeľné mestá majú ochranné pásmo podzemných vôd, ktoré ich limituje v prísune financií z iných zdrojov. „My nemôžeme do oblasti kde sú kúpele priniesť napríklad priemysel, z ktorého by nám plynuli príjmy do katastrálneho územia. Našim významným príjmom je práve daň z ubytovania turistov, pričom väčšinu z nich netvoria samoplatci, ale práve osoby, ktorým tento pobyt s liečebnými procedúrami preplácajú zdravotné poisťovne.“
Z pohľadu nákladov, ktoré musia kúpeľné samosprávy znášať, nie je dôvod na legislatívne selektovanie turistov na samoplatcov a tých cez poisťovňu. „Všetci ubytovaní ľudia tvoria odpad, očakávajú upravené trávniky, zeleň a parky s kvetinami, osvetlenie na uliciach, kultúrny program a taktiež aj zásah mestskej polície, ak je to potrebné. Výdavky kúpeľných samospráv sú teda stále rovnaké, pričom navrhovaná nová legislatíva z dielne ministerstva by im značne obmedzila príjmy.“
Z dokumentu, podľa Jančoviča, vyplynuli ešte aj ďalšie legislatívne zmeny, ktoré mestám nariaďujú ďalšie navýšenie povinností bez riadneho zadefinovania príjmov na financovanie daných nariadení.
Platforma kúpeľných miest má v pláne požiadať ministra cestovného ruchu a ministra zdravotníctva o stretnutie a rokovanie a dôrazne odmieta aktuálnu podobu navrhovanej stratégie.
ZMOS zriadil platformu kúpeľných miest v roku 2025. Tá sa vyšpecifikovala zo Sekcie ZMOS zastrešujúcej samosprávy s cestovným ruchom. Platforma má ambície združovať všetky kúpeľné mestá na Slovensku a presadzovať ich záujmy v rámci fungovania a rozvoja kúpeľníctva v krajine. Zástupcovia platformy kúpeľných miest sa stretávajú na vlastných zasadnutiach, mimo sekcie cestovného ruchu. Opodstatnenosť samostatného fungovania platformy sa práve v týchto posledných týždňoch ukazuje ako dôležitá vo svojej existencii a funkčnosti.