Ľudia sa boja omylov pri triedení. Tretina z nich radšej odpad vyhodí do čierneho kontajnera

Aj posledný prieskum ukázal, že triedenie odpadu je pre väčšinu obyvateľov Slovenska už samozrejmosťou. Až 96 % ľudí deklaruje, že odpad triedi, pričom pravidelne ho triedia tri štvrtiny (76 %) ľudí, ďalšia pätina (20 %) aspoň občas. Dôležité však nie je len to, či odpad triedime, ale najmä ako dôsledne a správne to robíme.
OZV ENVI - PAK zverejnila výsledky májového reprezentatívneho prieskumu o triedení, z ktorého jasne vyplýva, že drvivá väčšina opýtaných deklaruje, že odpad triedi pravidelne. Navyše, podľa odborníkov výsledky ukazujú, že triedenie sa tak postupne mení a k automatického návyku sa pridáva vedomé správanie, ktorého cieľom je znížiť množstvo odpadu končiaceho na skládkach a zvýšiť šancu, že sa suroviny využijú opäť.
Plastov máme najviac, aj ich najčastejšie triedime
Najčastejšie triedenými druhmi odpadu sú plasty, sklo a papier. Plasty sú zároveň odpadom, ktorého má tretina ľudí (33 %) v domácnosti najviac. Horšie to vyzerá s kuchynským bioodpadom, kovmi či textilom, ktorého triedenie sa stalo povinným až od tohto roka, tam je to triedenie o čosi slabšie.
V regáloch obchodov natrafí bežný človek na množstvo obalov, ktoré sa skladajú z kombinácie rôznych materiálov a na prvú nie je hneď jasné, ako takéto obaly potom vytriediť. Až 30 % ľudí radšej vyhodí obaly, ktoré nevie vytriediť, do zmesového odpadu, ako by riskovalo ich nesprávne vytriedenie. „V takýchto prípadoch musíme ľuďom neustále vysvetľovať detaily. Ak si však nie sú istí, radšej nech obal vyhodia do farebného kontajnera podľa toho, kde si myslia, že by mal s najväčšou pravdepodobnosťou patriť. Všetok vytriedený odpad putuje na triediacu linku, na ktorej sa ešte dotriedi. Ak sa vyhodí do zmesového odpadu, v Bratislave a Košiciach putuje do spaľovne, všade inde však jeho cesta končí na skládke,“ vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK.
Triedi sa čoraz detailnejšie a zodpovednejšie
Dnes už naozaj väčšina ľudí vie, do ktorej nádoby patrí plast, papier či sklo. Ak však chceme na Slovensku trieť ešte lepšie a uchrániť viac primárnych zdrojov, je potrebné zamerať sa na detaily aj pri triedení odpadu. „Viac než tri štvrtiny ľudí (77 %) v prieskume uvádzajú, že z obalov oddelia všetko, čo sa oddeliť dá, napríklad viečko od jogurtového téglika. Až 90 % ľudí obaly pred vyhodením stlačí, aby v nádobách zaberali menej miesta a takmer dve tretiny (63 %) triedia aj menšie obaly, ako sú tie od cukríkov či žuvačiek,“ povedala Kretter s tým, že triedenie na Slovensku funguje a v mnohých oblastiach sa každoročne zlepšuje. Avšak stále najväčšou výzvou zostáva správnosť triedenia. „Nestačí len vytriediť základné materiály. Potrebujeme ľudí viesť k správnemu triedeniu aj pri špecifických, či menej známych druhoch odpadov. Preto sme aj my v rámci vzdelávania stavili na grafiky, kde ľuďom ukazujeme reálne obaly s odkazom, ako ich vytriediť. Ide o produkty, s ktorými sa bežne stretávajú a takto ich učíme, kam tieto obaly patria,“ dodala.
Vieme triediť, ale potrebujeme návod
Spomínaný prieskum, ktorý pre ENVI - PAK realizovala prieskumná agentúra MNForce, taktiež ukázal, že až deväť z desiatich ľudí (90 %) sa považuje za dobre informovaných o triedení odpadu v domácnosti. Keď si však nie sú istí, ako obal správne vytriediť, tak viac ako tretina ľudí (37 %) ho jednoducho vytriedi podľa svojho najlepšieho úsudku. Takmer tretina (29 %) si v takejto situácii aktívne vyhľadáva informácie na internete a štvrtina (24 %) ich hľadá na samotnom obale. Zároveň sa však ukazuje, že práve neistota pri triedení vedie až tretinu ľudí (30 %) k tomu, že keď nevedia, tak obal radšej hodia do zmesového odpadu. Asi najviac by ľuďom pomohlo, keby boli informácie o triedení ešte dostupnejšie a zrozumiteľnejšie – napríklad formou označenia priamo na kontajneroch alebo formou jednoznačných symbolov na obaloch.