Obal je prvá vec, ktorú si na produkte všimneme a posledná, ktorú po jeho použití držíme v ruke. Ich navrhovanie je pre dizajnérov celá veda, keďže čoraz viac ľudí očakáva od obalov nielen to, že si v nich domov prinesú nejaký produkt, ale aj to, že tam nájdu informácie, ako s nimi správne naložiť.
Okrem toho, že obal má viacero funkcií a zohráva pri nákupe dôležitú úlohu, podľa prieskumu OZV ENVI - PAK by takmer polovica ľudí (47 %) bola ochotná priplatiť si za ekologickejšie balenie. Štyri pätiny (80 %) ľudí zároveň jasne hovoria, že preferujú menej obalového materiálu.
Jednoduchosť a praktickosť
Po spotrebovaní produktu často prichádza otázka, ako správne naložiť s jeho obalom. Niekedy spotrebitelia presne vedia, do ktorého koša daný obal vyhodiť, inokedy váhajú. Práve v týchto situáciách zohráva dôležitú úlohu jednoduchosť obalu, ktorá znamená, že obal má jednoduchý vzhľad a je vyrobený z čo najmenšieho počtu materiálov.
„Spotrebiteľ v prvom rade nekupuje obal, ale produkt. Od obalu očakáva, že bude mať hlavne ochrannú a informatívnu funkciu. Z pohľadu životného prostredia je však dôležité aj to, čo sa s obalom stane po jeho použití. Obaly z menšieho množstva materiálov a s jasnými informáciami uľahčujú spotrebiteľom správne triedenie, a tak zvyšujú šancu, že sa obal bude dať znovu využiť alebo zrecyklovať,“ vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK.
Takmer polovica ľudí by si priplatila za ekologickejšie obaly
Aj dáta ukazujú, že obaly zohrávajú pri nákupe dôležitú úlohu. Okrem iného ukázal prieskum OZV ENVI - PAK aj to, že takmer tretina (29 %) ľudí pri nákupoch všíma, či je obal recyklovateľný a takmer polovica (47 %) by bola ochotná priplatiť si za ekologickejšie balenie. Navyše, dve tretiny (68 %) ľudí hľadajú na obaloch praktické informácie, ako obal správne vytriediť.
„Ľudia vo všeobecnosti nechcú triediť zle. Problém je v tom, že pri mnohých obaloch si nie sú istí, kam presne patria. Ak váhajú, často zvolia najjednoduchšie riešenie a obal skončí v zmesovom odpade. Aj preto sa dnes čoraz viac hovorí o jednoduchších riešeniach, monomateriáloch a obaloch, ktoré sú navrhnuté a označené tak, aby sa dali bez problémov vytriediť. Pretože len vytriedený obal sa môže skutočne zrecyklovať,“ dodala Kretter.
Dizajn, ktorý spotrebiteľa nenápadne usmerní
Veľkú úlohu zohráva dizajn obalu. Nie ako estetický doplnok, ale ako praktický nástroj, ktorý spotrebiteľa vedie. Práve cez obal sa značka prihovára spotrebiteľovi ešte skôr, než si produkt kúpi. „Dizajn obalu má obrovský vplyv na to, ako produkt vnímame. Nejde len o vizuálnu stránku, ale o celkový balans medzi funkčnosťou, estetikou a ekologickým dopadom. V praxi sa často ukazuje, že najudržateľnejšie riešenia sú tie najjednoduchšie – menej materiálu, menej kombinácií a jasná logika,“ priblížil dizajnér a pedagóg Vysokej školy výtvarných umení Ondrej Gavalda. Zároveň dodal, že dizajnér musí zohľadniť množstvo detailov, ktoré bežný zákazník na prvý pohľad nevníma, no výrazne ovplyvňujú funkčnosť obalu – a to od výberu materiálu, jeho farebnosti a štruktúry, cez výber písiem, grafických prvkov a ich formy potlače až po ďalšie technologické zušľachťujúce spracovania. Každý takýto krok má vplyv na to, či bude obal funkčný, vizuálne príťažlivý a zároveň recyklovateľný.
Menej odpadu a viac premyslených riešení
Ako uviedli odborníci, na poli obalov čakajú spotrebiteľov nemalé zmeny. Do zmien v obalovom priemysle vstupuje aj sprísňujúca sa európska legislatíva, ktorá nastavuje jasnejšie pravidlá pre recyklovateľnosť a používanie materiálov. Jej cieľom je znížiť množstvo odpadu a zabezpečiť, aby sa obaly dali reálne a efektívne zhodnotiť a zrecyklovať.
„Medzi najzásadnejšie zmeny patrí povinnosť navrhovať obaly tak, aby boli recyklovateľné, využívať vyšší podiel recyklovaných materiálov a minimalizovať objem obalov. Od roku 2030 budú musieť byť obaly čo najmenšie a najľahšie, pričom praktiky ako falošné dná, nadbytočný prázdny priestor či zbytočné obalové vrstvy už nebudú prípustné. Pri prepravných obaloch bude môcť prázdny priestor tvoriť maximálne polovicu objemu,” doplnila Katarína Kretter s tým, že napríklad vybrané druhy obalov, ako sú čajové vrecúška či etikety na ovocí a zelenine, budú musieť byť v najbližších rokoch kompostovateľné.