Najnižšie mzdy na Slovensku, vysoká nezamestnanosť a každoročný odchod viac ako 1 400 obyvateľov. Aj to sú problémy Prešovského kraja, na ktoré upozornil minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Samuel Migaľ. Na zasadnutí krajského zastupiteľstva komplexne zhodnotil rozvoj regiónu – od ekonomiky, investícií a pracovných príležitostí až po dopravu, školstvo, zdravotníctvo či dostupnosť pitnej vody. Prešovský kraj je prvým z ôsmich samosprávnych krajov, ktorých rozvoj a najväčšie problémy minister postupne vyhodnotí.

Minister vo svojom vystúpení predstavil silné aj slabé stránky Prešovského kraja, porovnal jeho výsledky s ostatnými regiónmi Slovenska a upozornil na rozdiely medzi jednotlivými okresmi. Hoci kraj patrí medzi samosprávy s najvyššími investičnými výdavkami, v kľúčových ekonomických ukazovateľoch naďalej zaostáva. Migaľ preto otvoril aj otázku, či sa milióny eur investované do rozvoja regiónu dostatočne premietajú do kvality života jeho obyvateľov.

„Prešovský kraj je mojím domovom. Vyrastal som tu a veľmi dobre poznám jeho potenciál aj problémy. Nestačí byť dobrým správcom zaostávajúceho regiónu. Cieľom musí byť meniť podmienky, ktoré jeho zaostávanie udržiavajú. Tým najdôležitejším meradlom rozvoja nie je počet podpísaných zmlúv ani objem preinvestovaných peňazí, ale to, čo priniesli kraju,“ uviedol minister Samuel Migaľ.

Najnižšie mzdy a nedostatok pracovných miest

Prešovský kraj je s približne 810-tisíc obyvateľmi najľudnatejším krajom Slovenska. Priemerná mesačná mzda v roku 2025 dosiahla 1 565 eur, čo je o 300 eur menej ako celoslovenský priemer a najmenej zo všetkých krajov. Disponibilný príjem domácností zaostáva za zvyškom Slovenska o viac ako 120 eur mesačne na člena domácnosti.

Priemerná nezamestnanosť v roku 2025 dosiahla 7,5 percenta oproti celoslovenským štyrom percentám. V auguste 2026 predstavoval podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie šesť percent, o dva percentuálne body viac ako celoslovenská hodnota. Kraj evidoval necelých 3 000 voľných pracovných miest, najmenej na Slovensku.

Od roku 2022 stráca Prešovský kraj sťahovaním v priemere viac ako 1 400 obyvateľov ročne, najmä mladých a vzdelaných ľudí.

„Prešovský kraj nemôže dlhodobo fungovať ako región, ktorý vzdeláva a vychováva schopných ľudí, aby následne svoj potenciál uplatňovali inde. Cestu možno opraviť, školu zrekonštruovať a budovu postaviť. Ale návrat celej stratenej generácie je oveľa náročnejší,“ zdôraznil Migaľ.

Kraj investuje veľa, výsledky však zaostávajú

V rokoch 2023 až 2025 dosahovali kapitálové výdavky PSK v priemere 112 eur na obyvateľa ročne, čo bol druhý najvyšší výsledok medzi samosprávnymi krajmi. Na cesty druhej a tretej triedy smerovalo viac ako 58 eur na obyvateľa ročne, najviac na Slovensku.

Minister ocenil schopnosť kraja realizovať investície, upozornil však, že rozhodujúci je ich skutočný prínos pre obyvateľov. Kraj musí podľa neho dôslednejšie vyhodnocovať účinnosť projektov a venovať väčšiu pozornosť zaostávajúcim okresom ako sú Snina, Medzilaborce, Stropkov či Svidník.

Výskum a inovácie: vysoký záujem, minimálne investície

Výdavky na výskum a vývoj dosiahli v Prešovskom kraji v roku 2025 podľa predloženej analýzy iba 800-tisíc eur, zatiaľ čo priemer ostatných krajov bez Bratislavy presiahol 11 miliónov eur a susedný Košický kraj vykázal viac ako 19 miliónov eur.

Žiadatelia z Prešovského kraja pritom predložili projekty v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií za takmer 87 miliónov eur, čo predstavuje najvyšší projektový dopyt spomedzi slovenských krajov.

Minister upozornil na potrebu prepojiť stredné školstvo s požiadavkami zamestnávateľov, podporovať technické a digitálne vzdelávanie a zlepšiť uplatnenie absolventov. Osobitnou výzvou zostáva vzdelávanie mladých ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia, najmä v okresoch Kežmarok, Sabinov, Vranov nad Topľou a Medzilaborce.

Doprava, zdravotníctvo a pitná voda

Jednou z hlavných priorít zostáva dopravná dostupnosť severných a východných okresov. MIRRI SR v júli 2026 schválilo výzvu v hodnote 121,8 milióna eur na financovanie vybraných stavebných objektov druhej etapy severného obchvatu Prešova na rýchlostnej ceste R4. Projekt je dôležitý pre prepojenie severovýchodného Slovenska s Poľskom, hospodársky rozvoj aj bezpečnosť regiónu. Minister zároveň zdôraznil potrebu lepšej koordinácie autobusovej a železničnej dopravy.

Výrazné rozdiely pretrvávajú aj v zdravotníctve. V hodnotení INEKO Nemocnica roka 2025 obsadila Ľubovnianska nemocnica štvrté a Nemocnica Poprad piate miesto medzi všeobecnými nemocnicami. Na opačnom konci rebríčka skončili nemocnice vo Vranove nad Topľou, Bardejove a Svidníku. Minister vyzval na zmenšovanie rozdielov v kvalite zdravotnej starostlivosti a intenzívnejšiu spoluprácu kraja pri príprave novej nemocnice v Prešove.

Problémom zostáva aj nedostatočné zásobovanie pitnou vodou a chýbajúca kanalizácia v mnohých obciach, najmä v okresoch Kežmarok, Sabinov, Vranov nad Topľou a Svidník. Minister zdôraznil potrebu koordinácie štátu, kraja, obcí a vodárenských spoločností. Súčasťou odbornej diskusie by podľa neho malo byť aj posúdenie projektu Tichý potok, pri zohľadnení environmentálnych, technických a ekonomických súvislostí.

Európske iniciatívy ako príležitosť pre región

Prešovský kraj môže výraznejšie využiť európske iniciatívy Right to Stay (právo zostať doma) a Eastern Border Regions (podpora východných pohraničných regiónov EÚ), zamerané na pracovné príležitosti, infraštruktúru a rozvoj hospodársky slabších regiónov. Strategická poloha kraja zároveň vytvára príležitosti pri cezhraničnej spolupráci a budúcej hospodárskej obnove Ukrajiny.

Minister upozornil aj na fungovanie krajskej samosprávy

Migaľ otvoril aj otázku rešpektovania rozhodnutí krajského zastupiteľstva. Poukázal na prípad múzea v Hanušovciach nad Topľou, ktorého samostatné zriadenie poslanci schválili v máji 2025 a opätovne v júni 2026. Predseda PSK Milan Majerský však výkon oboch uznesení pozastavil. Minister pripomenul, že ide o zákonnú právomoc predsedu kraja, zároveň však spochybnil, či jej opakované využívanie v tej istej veci predstavuje najlepší spôsob riešenia sporov.

„Zastupiteľstvo nie je poradným orgánom predsedu kraja. Je samostatným demokraticky zvoleným orgánom, ktorého rozhodnutia si zaslúžia plný rešpekt v medziach zákona. Kraj, ktorý potrebuje riešiť hospodárske zaostávanie či odchod obyvateľov, si nemôže dovoliť, aby jeho inštitúcie nedokázali efektívne spolupracovať,“ uviedol minister.

Rozhodovať musia výsledky, nie počet projektov

Minister v správe pomenoval päť oblastí, v ktorých kraj potrebuje zmenu: prepojenie investícií s tvorbou pracovných miest, lepšiu koordináciu dopravy, školstva a verejných služieb, spoluprácu s podnikateľmi a výskumnými inštitúciami, podporu zaostávajúcich okresov a verejné hodnotenie výsledkov regionálnej politiky.

„Prešovský kraj dnes nepotrebuje ďalšie vysvetlenia, prečo zaostáva. Potrebuje konkrétne riešenia, ktoré jeho obyvateľom prinesú lepšie pracovné príležitosti a kvalitnejší život. Dnes sme začali v Prešovskom kraji, ale tým sa naša práca nekončí. Postupne predstúpim pred zastupiteľstvá všetkých ôsmich samosprávnych krajov a každému predložím otvorené hodnotenie jeho stavu, výsledkov aj problémov. Chcem, aby sme sa prestali uspokojovať s počtom schválených projektov a preinvestovaných miliónov a začali sa pýtať, čo tieto investície skutočne priniesli ľuďom. Pretože miesto, kde sa človek narodí, nesmie rozhodovať o tom, akú budúcnosť môže mať,“ uzavrel minister Samuel Migaľ.

Prešovský kraj bol prvým, v ktorom minister Samuel Migaľ predstavil komplexné hodnotenie regionálneho rozvoja. V nasledujúcom období bude pokračovať v ďalších siedmich samosprávnych krajoch, kde sa rovnako zameria na ich ekonomickú situáciu, výsledky verejných investícií, kvalitu života obyvateľov a najväčšie rozvojové výzvy.