Ministerstvo vnútra SR predkladá do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o civilnej ochrane obyvateľstva a ďalšie súvisiace právne predpisy v oblasti krízového riadenia, hospodárskej mobilizácie a organizácie miestnej štátnej správy. Cieľom je vytvoriť jednotnejší a funkčnejší systém, odstrániť duplicity a kompetenčné nejasnosti a posilniť schopnosť rýchlo a koordinovane reagovať na mimoriadne udalosti a krízové situácie.

„Skúsenosti z posledných rokov ukázali, že pri krízach rozhoduje rýchlosť, jasná zodpovednosť a schopnosť efektívne nasadiť dostupné kapacity. Navrhovaná reforma preto zjednocuje riadenie, posilňuje odborné kapacity štátu a nastavuje systém tak, aby dokázal pružnejšie reagovať na mimoriadne udalosti,“ uviedol štátny tajomník a splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Michal Kaliňák.

Jednou z hlavných zmien je sústredenie odborných a rozhodovacích kompetencií v oblasti civilnej ochrany, krízového riadenia a hospodárskej mobilizácie na osem okresných úradov v sídle kraja. Cieľom je vytvoriť personálne stabilnejšie a odborne silnejšie pracoviská s dostatočnou zastupiteľnosťou. Miestna dostupnosť zostane zachovaná prostredníctvom stálych pracovísk v území.

Nové nastavenie zároveň spresní kompetencie pri vyhlasovaní mimoriadnych situácií a riadení záchranných prác. Ak kapacity na zasiahnutom území nebudú postačovať, bude možné nasadiť sily a prostriedky z iného územia bez potreby vyhlasovať mimoriadnu situáciu aj tam, odkiaľ pomoc prichádza. Okresný úrad v sídle kraja bude musieť zároveň bezodkladne zabezpečiť potrebné úlohy civilnej ochrany za obec, ktorá ich pre nedostatok personálnych, technických alebo organizačných kapacít objektívne nebude schopná vykonať.

„Pre občana je najdôležitejšie, aby pomoc prišla včas. Systém preto musí vedieť využiť dostupné kapacity bez zbytočných administratívnych bariér a zdĺhavých rozhodovacích postupov. Samospráva zostáva základným článkom pri riešení udalostí na svojom území, no ak jej vlastné možnosti nestačia, musíme vedieť okamžite poskytnúť potrebnú podporu,“ priblížil Michal Kaliňák.

Reforma zároveň ruší doterajší inštitút jednotiek civilnej ochrany, ktorý sa v praxi ukázal ako málo funkčný. Ťažisko záchranných prác sa presunie na profesionálne zložky integrovaného záchranného systému a reálne dostupné kapacity.

Návrh zároveň umožní pri mimoriadnej situácii uložiť právnickej osobe alebo podnikateľovi nielen poskytnutie potrebného vecného prostriedku, ale aj služby potrebnej na zvládnutie mimoriadnej udalosti.

Zmeny sa premietnu aj do oblasti hospodárskej mobilizácie, ochrany pred povodňami, integrovaného záchranného systému a obrany štátu. Návrh upravuje súvisiace právne predpisy tak, aby jednotlivé kompetencie a procesy na seba nadväzovali a systém fungoval jednotne.

„Naším cieľom nie je vytvárať ďalšie administratívne štruktúry, ale lepšie využiť tie, ktoré štát už má. Koncentrujeme odborné kapacity, odstraňujeme duplicity a nastavujeme jasné pravidlá zodpovednosti. Výsledkom bude profesionálnejší, pružnejší a najmä akcieschopnejší systém krízového riadenia,“ uzavrel štátny tajomník.

K tejto legislatíve boli organizované rôzne odborné podujatia, diskusie a napokon aj podpísané memorandá s viacerými univerzitami, čo dokazuje, že filozofiu zmien sprevádzala výrazná participácia, ktorá umocňuje nastavenie nového modelu.