"Potenciál prvkov, ktoré by mohli byť zapísané do niektorého z našich národných zoznamov nehmotného kultúrneho dedičstva, je takmer nevyčerpateľný," uviedol Hamara.      

Dôvod, prečo sa v zoznamoch (Reprezentatívny zoznam NKD Slovenska, Zoznam najlepších spôsobov ochrany NKD na Slovensku) nachádza pomerne malé množstvo prvkov, súvisí podľa neho so skutočnosťou, že implementácia Dohovoru UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva z roku 2003, ktorej súčasťou je aj tvorba národných zoznamov, je u nás ešte málo známa a z pohľadu médií málo popularizovaná. "Ďalšou skutočnosťou je, že iniciatíva prihlásiť nejaký prvok na zoznam súvisí aj s pomerne náročným procesom spracovania nominačného spisu, ktorý má okrem odborných aspektov aj množstvo prísnych kritérií ktoré súvisia so zárukami dotknutého spoločenstva, s manažmentom a ochranou prvku, s jeho trvalou udržateľnosťou a podobne," dodal Hamar.      

Nehmotné kultúrne dedičstvo sa podľa Hamara prejavuje napríklad v ústnych tradíciách, v jazyku, interpretačnom umení (spevy, tance, hudba), spoločenských praktikách, rituáloch alebo slávnostiach, v tradičnom remesle, ale aj vo všeobecných poznatkoch a praktikách, ktoré v širšom kontexte súvisia s prírodou a vesmírom.      

Propagáciou a implementáciou celého Dohovoru o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO na Slovensku je poverené Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru, ktoré je zriadené pri SĽUK-u. Hamar upozorňuje, že v porovnaní s okolitými štátmi je toto pracovisko personálne i technicky veľmi skromne vybavené. "Napriek tomu môžem konštatovať, že medzinárodné postavenie Slovenskej republiky v tejto agende je veľmi silné. Čo sa týka propagácie nehmotného kultúrneho dedičstva doma i v zahraničí, máme za sebou mnoho úspešných projektov, ktoré sme v posledných rokoch realizovali," dodal s tým, že ide napríklad o výstavy, multimediálne programy, konferencie, živé vystúpenia a prezentácie prvkov nášho nehmotného kultúrneho dedičstva.