Mnohí z nás už neraz počuli, že odpad treba pred vyhodením umývať, alebo že triediť sa neoplatí, veď aj tak to skončí na jednej kope. Na Slovensku drvivá väčšina ľudí (92 %) tvrdí, že triedi odpad. A predsa stále v spoločnosti kolujú nepravdivé fámy o triedení, ktoré musia odborníci a ľudia z praxe pravidelne vyvracať.

Aj vy ste už iste počuli, že odpad treba pred vyhodením umývať, alebo že fľaše od oleja či polystyrén z nákupov elektroniky nepatria do plastov? OZV ENVI - PAK pravidelne vzdeláva verejnosť o triedení odpadu a robí osvetu aj v tejto triediacej mytológii.

Oplatí sa triediť, keď za ten odpad aj tak zaplatia občania?

Odborníci často pripomínajú, že vytriedený odpad je pre občanov bezplatný, avšak stále si mnohí mylne myslia, že triedenie je niečo, čo robia „navyše“, iba s ohľadom na životné prostredie.

Pravdou je, že za triedený zber ľudia neplatia. Hradia ho výrobcovia, prostredníctvom organizácií výrobcov, ktoré tento zber v spolupráci so samosprávami a zberovými spoločnosťami zabezpečujú.

„To, čo ľudia správne vytriedia, ich nestojí nič. Práve naopak. Čím viac odpadu skončí v príslušných kontajneroch na triedený zber, tým menej ho logicky končí v tom čiernom – zmesovom kontajneri, ktorý financujú ľudia zo svojich peňazí,“ vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK.

Zároveň dodala, že ďalším, asi najčastejším mýtom, s ktorým sa pravidelne stretávajú, je, že si ľudia myslia, že triedený zber aj tak skončí na skládke či v spaľovni. „O všetkom vyzbieranom triedenom odpade sa vedie evidencia – zberová spoločnosť musí dokladovať, čo sa s odpadom po dotriedení deje a s druhotnými surovinami sa ďalej obchoduje. Navyše, triedený zber je zakázané skládkovať, pokiaľ však obsahuje veľa (viac ako 20 %) nečistôt, už sa nepovažuje za triedený zber a v tomto prípade môže skončiť na skládke,“ doplnila Kretter.

Odpad netreba pred vyhodením umývať

Množstvo ľudí, napriek tomu, že sa snažia naozaj poctivo triediť, tak robia jednu z častých chýb a odpad pred vyhodením umývajú. Nie je to však treba. „Stačí, ak obaly, ktoré ideme vytriediť, zbavíme obsahu a vyhodíme. Pri recyklácii totiž dochádza k čisteniu materiálov, takže naozaj nie je potrebné odpad pred vyhodením umývať. Zbytočne takto plytváme vodou,“ povedala Kretter. Ak náhodou ide o obaly z výrobkov, ktoré majú tendenciu zapáchať, a ľudia ich skladujú vo vnútri, a chcú tento problém eliminovať, tak ideálne je, keď takéto obaly vypláchnu len úžitkovou vodou.

Aj obaly od vajec, spreje či polystyrén patria do triedeného zberu

Takmer pravidelne musia odborníci vyvracať tvrdenie, že rolka od toaletného papiera kuchynských utierok či papierový obal od vajec patria do zmesového odpadu.

„Rovnako ako rolka od toaletného papiera aj obal od vajec patria do triedeného zberu papiera. Nesmú byť však mokré, ani mastné, lebo by mohli zvyšný vytriedený papier znehodnotiť,“ priblížila Kretter s tým, že napriek tomu, že spomínané obaly sú už zrecyklované a obsahujú príliš krátke vlákna na recykláciu, stále môžu byť aspoň energeticky zhodnotené.

„Aj to je dôvodom, prečo ľudí učíme, aby naozaj vytriedili všetok odpad, ktorý sa vytriediť dá a povzbudzujeme ich k tomu. Podobne je to aj s obalovým polystyrénom, ktorý často nekončí v plaste, hoci by mal. Do plastov nepatrí iba stavebný polystyrén, ten treba odniesť na zberný dvor,“ dodala Katarína Kretter s tým, že netreba zabúdať oddeliť všetko, čo sa oddeliť dá.

„Obaly od sprejov či lakov na vlasy, patria do triedeného zberu kovov. V prípade, že v meste alebo obci, kde triedime, nie je samostatný zber kovov, tak sa zvyknú tieto obaly zbierať spolu s plastmi, avšak vždy pred ich vyhodením je treba oddeliť plastovú časť, ktorá patrí do žltých nádob či vriec a v žiadnom prípade tieto spreje neprepichovať, aby nedošlo k úrazu,“ uzavrela.