Slovensko napriek projektom zameraným na prevenciu a odstraňovanie nelegálnych skládok má na svojom území viac ako 11-tisíc nelegálnych skládok odpadu.
Systém odhaľovania jeho pôvodcov nefunguje na úrovni obcí, okresných úradov ani enviropolície. Navyše, ak sa aj podarí odhaliť páchateľov, tresty sú často neúčinné a nezodpovedajú škode, ktorú spôsobili. Ukázala to kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR.
Štát zároveň nemá dostatok financií na odstraňovanie nelegálnych skládok, ktoré nie sú len estetickým problémom, ale predovšetkým významným environmentálnym a zdravotným rizikom. Kontrolóri preto Ministerstvu životného prostredia SR odporučili vytvoriť pracovnú skupinu pre zlepšenie odhaľovania nelegálnych skládok a nastavenie systémového financovania ich odstraňovania, napríklad cez fond sústreďujúci príjmy z pokút, náhrad škôd a ďalších zdrojov.
Envirorezort už v súčasnosti vytvára takúto pracovnú skupinu, jej súčasťou bude aj zástupca NKÚ. Potrebu zmien potvrdili všetci kľúčoví aktéri na záverečnom stretnutí ku kontrole a aj na minulotýždňovom rokovaní na Generálnej prokuratúre, ktorá v tejto oblasti v roku 2024 zrealizovala previerky na celoslovenskej úrovni. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra predložil kontrolórom databázu, ktorá obsahovala 1 792 starých nelegálnych skládok vzniknutých ešte pred rokom 2000. Okresné úrady však tieto skládky neevidujú medzi prípadmi, ktoré by bolo potrebné odstrániť a ani envirorezort sa jednoznačne nevyjadril k ich aktuálnemu stavu. V 526 prípadoch však ide o odpad v objeme viac ako 1 000 m3 a v 169 prípadoch dokonca viac ako 10 000 m3.
Ukážkovým príkladom starej nelegálnej skládky bol nedávno medializovaný prípad skládky objavenej pri výstavbe úseku rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna. Objem tohto odpadu bol v minulosti štátom vyčíslený na 3 000 m3. Ukázalo sa však, že išlo až o desaťnásobne väčšie množstvo odpadu, čo malo za následok predraženie stavby o niekoľko miliónov eur. Uvedený prípad potvrdzuje, že tzv. zabudnuté nelegálne skládky môžu predstavovať významné finančné a environmentálne riziko a že informácie o nich v databáze štátu môžu byť významne nepresné.
„Mnohým starým nelegálnym skládkam už štát nevenuje pozornosť, napriek tomu môžu predstavovať významné finančné a ekologické riziká. Pri nových prípadoch nezákonne umiestneného odpadu je v súčasnosti šanca, že štát odstráni odpad, ktorý neobsahuje azbest, prípadne iný nebezpečný odpad, nulová. Štát zodpovedajúci za odstraňovanie skládok má totiž v súčasnosti financie výlučne na nebezpečný odpad. Na odstránenie väčšieho množstva odpadu nemajú peniaze ani obce,“ priblížil aktuálny stav podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo.
Na odstránenie všetkých aktuálne evidovaných skládok, ktoré nie sú komunálneho a drobného stavebného charakteru, by podľa analýzy rezortu vnútra potreboval štát 27 mil. eur. Pokiaľ ide o komunálny a drobný stavebný odpad, obciam sa darí odstraňovať len jeho malé množstvá. Pri väčšom rozsahu sú nútené čakať na dotačné výzvy. Do roku 2023 ročný rozpočet štátu na túto činnosť nepresiahol 100-tisíc eur, v súčasnosti je na odstraňovanie odpadu rozpočtovaný trojnásobok tejto sumy.
Prečítajte si podrobnejšie informácie k téme a Správu o výsledku kontroly.
