Vodárenská infraštruktúra v obciach, ktoré ju samy prevádzkujú, starne a jej obnova zaostáva. Aktuálny prierezový audit Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR ukázal, že vodovodné siete na vybranej vzorke 12 kontrolovaných obcí sú opotrebované na 68 % a poukázal na významné riziká v ich správe, plánovaní a financovaní obnovy.

Na Slovensku je bezmála 700 miestnych samospráv, ktoré vlastnia a aj vo vlastnej réžii spravujú kľúčovú infraštruktúru, ktorou sú vodovody či kanalizácia. Ostatné miestne samosprávy sú združené v regionálnych obecných vodárenských spoločnostiach, ktorých akcionárom môžu byť dnes aj na základe odporúčania národnej autority pre oblasť externej kontroly výlučne verejné inštitúcie – obce a mestá. 

Samosprávy hospodária pri prevádzke vodovodov a kanalizácií s významnou stratou, čím si vytvárajú len obmedzený priestor na potrebné investície pre opravu a rozvoj tejto strategickej infraštruktúry štátu. Bez systémových zmien a dostatočných finančných zdrojov sa bude investičný dlh ďalej prehlbovať a rastie riziko, že obce nebudú schopné svoju vodárenskú infraštruktúru dlhodobo prevádzkovať.

Kontrolný úrad preto odporúča parlamentu a vláde, aby sa legislatívne posilnil dohľad kompetentného ministerstva nad sektorom a jasne boli zadefinované povinnosti vlastníka, prevádzkovateľa vodárenskej infraštruktúry, ale aj štátu ako partnera samospráv pre napĺňanie vízie rozvoja Slovenska. V tejto súvislosti zaslal šéf kontrolórov Ľubomír Andrassy vláde, ako aj zákonodarnému zboru súhrnnú správu o výsledkoch prierezových auditov zameraných na riziká vo vodárenskom segmente, ktoré úrad vykonal už od roku 2019.

Voda patrí medzi strategické suroviny a je kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim kvalitu životnej úrovne obyvateľstva. Dostupný prístup k pitnej vode a odvádzaniu odpadových vôd je kľúčovou verejnou službou, ktorú majú povinnosť zabezpečovať miestne samosprávy voči obyvateľom. V kontexte prebiehajúcich negatívnych klimatických zmien je plnenie tejto strategickej úlohy štátu a samospráv voči verejnosti čoraz významnejšie, ale aj náročnejšie a prináša so sebou nové nároky na ochranu a bezpečnosť vodných zdrojov. Vodárenská infraštruktúra je prirodzene súčasťou kritickej infraštruktúry, ktorá má byť pod prísnym dohľadom a aj reguláciou štátnych či verejných inštitúcií. Aj preto sa kontrolný úrad dlhodobo venuje vo svojej činnosti kontrole hospodárenia vodárenských spoločností a problematike rozvoja, financovania či ochrany vodárenských sietí.

Tohtoročná kontrola sa zamerala na 12 miestnych samospráv z Nitrianskeho, Trnavského, Trenčianskeho a Žilinského kraja, ktoré sú nielen vlastníkmi, ale aj prevádzkovateľmi verejných vodovodov, kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. Kontrola vecne nadviazala na predchádzajúce zistenia národných kontrolórov z rokov 2019 až 2024, ktorými úrad upozornil kompetentné inštitúcie na neplnenie zákonných povinností zodpovedných subjektov, riziká možnej skrytej privatizácie, ale aj na zaostávanie pri rozvoji či obnove vodárenského majetku a prehlbovanie investičného dlhu na úrovni veľkých vodárenských spoločností. Modernizačný dlh sa v strategickom celoslovenskom vodárenskom segmente vyšplhal nad 10 miliárd eur.

„Zodpovedné štátne inštitúcie, nielen rezort životného prostredia, ale aj okresné úrady či vláda ako celok rezignovali na zodpovednosť za udržateľný rozvoj strategickej vodárenskej infraštruktúry a dlhodobo sa nevenovali rizikám spojeným s rozvojom, údržbou vodovodov, kanalizácie. To vyústilo do 10-miliardového modernizačného dlhu, s ktorým súvisia aj bezmála tretinové straty pitnej vody v dôsledku zanedbanej obnovy potrubí či snahy ovládnuť strategickú vodárenskú sieť lobistickými záujmovými skupinami,“ konštatuje predseda úradu Ľ. Andrassy.

Aktuálna kontrola v obecných vodárňach popísala 78 nedostatkov. Najčastejšie sa týkali nehospodárneho nakladania s majetkom a jeho evidenciou, s neplnením plánov obnovy existujúcej vodárenskej infraštruktúry či tvorbou finančných rezerv. Výrazným problémom, ktorý samosprávy nedokážu riešiť bez aktívnej pomoci štátu, je kritický stav infraštruktúry. Už v roku 2024 úrad pri štyroch najväčších vodárenských spoločnostiach poukázal na vysokú mieru opotrebovania vodovodov, ktoré ohrozuje ich dlhodobú udržateľnosť. Opotrebenie majetku sa pohybovalo od 42,75 % v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti až po takmer 54 % vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, pričom v prípade malých obecných vodárni je opotrebovanosť aj nad úrovňou 60 %. To v konečnom dôsledku súvisí s výraznou stratou pitnej vody zo systému. Dnes sa priemerné straty vody dostávajú na úroveň 30 %, čo radí Slovensko na popredné priečky európskych štátov, kde dochádza k plytvaniu s pitnou vodou.

Obce kontrolované NKÚ evidovali ku koncu roka 2025 vodárenskú infraštruktúru v obstarávacej hodnote približne 32 miliónov eur. V ich prípade bola vodovodná sieť opotrebovaná až na úrovni 68 %, čo bezprostredne poukazuje na dlhodobý investičný dlh a nepriamo tiež na výrazné plytvanie pitnou vodou. Pri verejnej kanalizácii bola miera opotrebenia 33 %, a to vďaka ich neskoršej výstavbe. Auditované samosprávy si pritom v mnohých prípadoch nesplnili ani povinnosť pripraviť a aktualizovať plány obnovy, ktoré sú kľúčovým dokumentom a súvisia s opravou či rozvojom existujúcej siete. Ak ich aj obce mali vypracované, boli neúplné, vypracované po zákonnej lehote alebo sa podľa nich v praxi vôbec neriadili. Podobná kritická situácia bola tiež pri vytváraní a následnom použití účelovej finančnej rezervy na obnovu infraštruktúry. Zo šiestich obcí, ktorým vznikla povinnosť tvoriť rezervu, ju vytvorili iba tri a len dve ju mali krytú reálnymi finančnými prostriedkami.

Kontrola zároveň poukázala na problémy s určovaním ceny vodného a stočného pre koncového užívateľa. Určené ceny v niektorých obciach nepokrývali ani ekonomicky oprávnené náklady. Väčšina kontrolovaných obcí hospodárila pri prevádzke vodovodov a kanalizácií dlhodobo so stratou a stratu následne pokrývala z iných príjmov obecného rozpočtu. Takýto model nielenže zvyšuje tlak na limitovaný rozpočet samosprávy, ale zároveň nepomáha ani vytvárať dostatočnú finančnú rezervu na budúcu obnovu či rozširovanie infraštruktúry.

„Z pohľadu národnej autority pre externú kontrolu nie je dlhodobo udržateľné, aby miestne samosprávy financovali straty vody či úniky vody z obecného rozpočtu. Takýto prístup okrem iného obmedzuje možnosti investovať do plánovanej obnovy vodárenskej infraštruktúry, od ktorej závisí jej spoľahlivé fungovanie nielen dnes, ale taktiež v budúcnosti. Dodávka pitnej vody do domácností je pritom jednou z primárnych verejných služieb, ktoré má samospráva povinnosť zabezpečiť pre svojich obyvateľov,“ približuje šéf národných kontrolórov Ľ. Andrassy.

Kontrolný úrad upozorňuje aj na nejasnú a rozdrobenú legislatívu, ktorá upravuje prevádzkovanie obecných vodovodov a kanalizácií. Obciam komplikuje rozhodovanie, účtovanie, rozpočtové hospodárenie či posudzovanie finančných príjmov z vodného a stočného. Kontrolóri zároveň v niektorých prípadoch identifikovali nejasne alebo nesprávne nastavené zmluvné vzťahy s prevádzkovateľmi, ktoré dostatočne nechránili majetkové záujmy obcí či verejný záujem. Naopak vytvárali riziká pre financovanie obnovy vodárenskej infraštruktúry, resp. ovládanie kritickej infraštruktúry záujmovými skupinami. Podľa NKÚ je potrebné jasnejšie oddeliť postavenie vlastníka a prevádzkovateľa a odstrániť rozpory medzi jednotlivými právnymi predpismi.

Nedostatky, ktoré sa prejavujú pri menších obecných prevádzkach, sú súčasťou širšieho problému celého slovenského vodárenstva.

„Voda nie je bežná komodita, ale strategická služba vo verejnom záujme, preto jej rozvoj a udržateľnosť nemôžu zostať len na rozhodnutiach jednotlivých subjektov. Táto problematika bezpochyby vyžaduje aktívny prístup štátu, samospráv aj samotných vodárenských spoločností,“ dodal predseda úradu Ľ. Andrassy s tým, že pri strategických rozhodnutiach o vodárenskej infraštruktúre, jej majetku či spolupráci so súkromným sektorom je nevyhnutná maximálna transparentnosť a zrozumiteľné zdôvodnenie toho, prečo je zvolené riešenie pre verejný záujem najvýhodnejšie.

Národní kontrolóri zároveň upozorňujú poslancov parlamentu, ale aj členov vlády na potrebu aktívnejšieho dohľadu štátu nad fungovaním vodárenského sektora a jeho strategickým a dlhodobo udržateľným riadením. Úrad preto odporúča vláde zvážiť vytvorenie osobitného útvaru splnomocnenca vlády pre vodárenský sektor a možnosť využitia „zlatej akcie štátu“ ako nástroja ochrany verejného záujmu vo verejných korporáciách, čím sa podporí nielen význam verejnej služby, ale zabráni sa aj snahám o skrytú privatizáciu či ovládnutie podstatnej infraštruktúry pre rozvoj obcí, miest a regiónov.

Súhrnná správa je k dispozícii NA TOMTO ODKAZE (.pdf, 265 kB).