Hoci všetky samosprávne kraje v ostatných piatich rokoch podporili prostredníctvom dotačných schém takmer 27-tisíc projektov v oblasti kultúry, športu, vzdelávania či komunitného života, Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR odhalil nedostatky v absencii merateľných kritérií pre rozdeľovanie verejných financií, transparentnosti hodnotenia projektov či neúčinnom internom kontrolnom systéme. Bezmála 30 miliónov eur z celkovo 65 miliónov poskytnutých dotácií, teda približne 46 % prostriedkov, bolo rozdelených bez preukázateľného uplatnenia hodnotiacich a výberových kritérií, bez nastavenia zúčtovateľných podmienok použitia verejných zdrojov.

Národní kontrolóri preverili systém poskytovania dotácií z vlastných príjmov ôsmich samosprávnych krajov v období rokov 2020 až 2025. Vďaka prierezovému auditu získali tiež poznatky o využívaní nástrojov participácie verejnosti na rozhodovaní o využití príjmov krajov z daní od samotných občanov. 

Samosprávne kraje zohrávajú významnú úlohu pri budovaní a rozvoji občianskej spoločnosti cez aktívnu podporu partnerstiev na regionálnej či miestnej úrovni. Keďže poskytovanie dotácií z vlastných príjmov je výsledkom dobrovoľného rozhodnutia vyšších územných celkov o použití verejných zdrojov, pri ich využívaní musia byť dodržané nielen zákonné pravidlá, ale aj princípy hospodárneho, transparentného nakladania s financiami a taktiež musia prinášať preukázateľný prínos pre obyvateľov, komunity regiónu. Národná autorita pre externú kontrolu preto preverila podmienky poskytovania dotácií, proces hodnotenia a schvaľovania žiadostí, zverejňovanie informácii aj fungovanie kontrolných mechanizmov.

Prierezová kontrola národnej autority pre oblasť externej kontroly ukázala, že viaceré dotačné schémy samospráv nemali počas celého auditovaného obdobia jasne definované hodnotiace kritériá pre vecné posúdenie žiadostí (BBSK, NSK, PSK, TTSK, ŽSK). Zodpovední zamestnanci vyšších územných celkov pri externej kontrole výziev nevedeli preukázať, na základe čoho boli jednotlivé projekty vybrané a následne podporené. NKÚ upozorňuje, že proces hodnotenia a schvaľovania žiadostí o pridelenie dotácií sa medzi krajmi výrazne líšil a v niektorých prípadoch prebiehal bez vopred stanovených pravidiel alebo bez zverejneného rozhodnutia o poskytnutí príspevku (BBSK, NSK, PSK, TTSK, ŽSK). Takto nastavený dotačný systém znižuje kontrolovateľnosť prideľovania zdrojov.

„Ak bezmála polovica preverovaných dotácií bola rozdelená bez toho, aby zodpovedné osoby vedeli jednoznačne preukázať kontrolórom uplatnenie jasných hodnotiacich kritérií a transparentnosť v celom procese prideľovania finančných dotácií, ide o významný systémový problém. Keď pri rozhodovaní chýbajú čitateľné pravidlá či merateľné kritéria, rastie riziko subjektívneho prístupu a oslabuje sa dôvera verejnosti v nakladanie s verejnými financiami. V konečnom dôsledku to môže viesť k spochybňovaniu prínosu občianskych aktivít pre rozvoj komunít, regiónov i slovenskej spoločnosti,“ konštatuje predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy.

V kontrolovanom období schválili všetky samosprávne kraje 26 969 žiadostí o finančnú dotáciu. Priemerná podpora na jeden projekt sa pohybovala na úrovni 2 256 eur. Financie smerovali predovšetkým neziskovým, cirkevným organizáciám i miestnym samosprávam na organizovanie kultúrnych, športových, spoločenských a vzdelávacích aktivít, ako aj na údržbu a opravu budov či vybavenie priestorov.

Kontrolóri na základe identifikovaných rizík upozorňujú predsedov krajov i poslancov zastupiteľstiev, že dotačné schémy boli často nastavené tak, aby len pasívne podporili čo najviac žiadateľov, bez jasného posudzovania prínosu a dopadu projektov na rozvoj občianskej spoločnosti alebo na zlepšenie kvality života obyvateľov, jednotlivých komunít.

NKÚ odhalil významné nedostatky taktiež v strategickom riadení dotačných programov v rámci krajských rozpočtov. Ich programové rozpočty obsahovali iba verbálne ciele, ktoré boli formulované všeobecne, bez väzby na konkrétne výsledky a merateľné dopady podpory. VÚC preto často nevedeli vyhodnotiť, či verejné zdroje priniesli očakávané výsledky a boli prínosom pre obyvateľov.

NKÚ zistil nedostatky aj pri zverejňovaní informácií. Kraje údaje o dotáciách zverejňovali, nie vždy však boli kompletné a dostatočne podrobné na účinnú verejnú kontrolu. V niektorých prípadoch chýbali bodové hodnotenia, záväzné kritéria (BBSK, BSK, KSK, NSK, PSK, TSK) alebo zoznamy nepodporených žiadostí (BBSK). Významné rezervy odhalili národní kontrolóri pri internej kontrole použitia dotácií. Zo všetkých projektov boli kontroly na mieste vykonané len približne v 2 % prípadov. Niektoré kraje nevykonali počas celého kontrolovaného obdobia ani jednu kontrolu na mieste (BSK, ŽSK, TTSK) a ani viacerí krajskí kontrolóri sa tejto oblasti nevenovali. Systematickú kontrolu na mieste vykonával len Banskobystrický kraj.

„Nestačí dotáciu schváliť a poslať na účet žiadateľa. Verejný sektor musí vedieť, prečo podporuje konkrétny typ participácie, čo schválený projekt prinesie pre konkrétnu komunitu alebo región. Poskytovatelia dotácií musia mať zároveň nastavený účinný systém nestrannej kontroly, ktorý poskytne uistenie, že zdroje neboli zneužité na stranícky marketing či politickú kampaň. Bez jasných pravidiel participácie a plošného zúčtovania poskytnutých financií sa zvyšuje riziko netransparentného využívania samosprávnych zdrojov,“ približuje pohľad kontrolórov ich predseda Ľ. Andrassy.

Napriek identifikovaným rizikám kontrolóri auditom popísali viacero príkladov dobrej praxe. V štyroch krajoch sú využívané IT systémy na evidenciu celého procesu (BBSK, BSK, KSK, PSK) a niektoré samosprávy umožňujú podať žiadosť viacerými spôsobmi, napr. listinne alebo elektronicky (TTSK, TSK, NSK) a zverejňujú údaje o dotáciách vo forme otvorených dát či graficky prehľadne (BBSK, KSK, PSK, TTSK).

Na základe výsledkov auditu odporúča NKÚ parlamentnému výboru pre verejnú správu zaviazať rezort vnútra, aby inicioval vytvorenie centrálneho informačného systému o využívaní finančných prostriedkov v rámci dotačných schém zo strany štátnej správy, krajskej či miestnej samosprávy. Takýto systém by zvýšil transparentnosť, zjednodušil kontrolu a umožnil lepšie zúčtovať prínos dotačných schém. 

„Dôvera verejnosti voči inštitúciám sa buduje otvoreným rozhodovaním a účinným systémom kontroly. Dôvera v štát sa posilňuje cez participáciu občanov na správe vecí verejných, ich účasťou na prerozdeľovaní financií smerujúcich k rozvoju občianskej spoločností. Dôvera je kľúčom k udržateľnému a demokratickému rozvoju spoločnosti a jej základy sa tvoria na úrovni samospráv,“ rámcuje závery kontroly Ľ. Andrassy.

Detailná správa z kontroly je k dispozícii NA TOMTO ODKAZE (.pdf, 1,2 MB).