Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR znovu preveril, ako mestá a obce nakladajú so svojím majetkom, najmä pozemkami a stavbami. Nadviazal tak na obdobnú kontrolu z roku 2020. Kontrola ukázala, že viaceré kontrolované obce stále porušujú zákonné povinnosti, nedodržiavajú vlastné pravidlá hospodárenia a majú slabú vnútornú kontrolu pri nakladaní s majetkom. Samosprávy už síce nepredávajú pozemky za symbolické jedno euro, ani novela zákona z roku 2023, ktorú inicioval kontrolný úrad, však v praxi výraznejšie neprispela k tomu, aby predaj verejného majetku, pozemkov vykonávali transparentnejšie a efektívnejšie. Národná autorita pre oblasť externej kontroly preto opakovane apeluje na kompetentných, aby pripravili komplexnú reformu územnej samosprávy. Tá by mala okrem iného posilniť odborné riadenie majetku a zabezpečiť, aby sa o verejné budovy, pozemky či infraštruktúru starali tímy či centrá špecialistov s praxou a potrebnými znalosťami.
Aktuálna kontrola prebehla v dvadsiatke miest a obcí do 10-tisíc obyvateľov vo všetkých krajoch Slovenska. Kontrolóri sledovali najmä to, či miestne samosprávy postupujú podľa zákonných pravidiel pri predaji a prevode vlastníctva nehnuteľností. Kontrolóri preverili 207 prevodov majetku v objeme viac ako 6,7 milióna eur, pričom v takmer 59 % prípadov zistili nedostatky alebo významné porušenie pravidiel. Ide o majetok v hodnote vyše 3,9 milióna eur, pri ktorom obce nepostupovali správne. Pre podozrenie z nezákonného postupu zástupcov samosprávy v obci Pukanec a meste Tornaľa úrad odstupuje zistenia orgánom činným v trestnom konaní. Naopak pozitívom je, že obce aj vďaka odporúčaniam NKÚ po zmene zákona už nepredávajú majetok za symbolickú cenu a vo všeobecnosti sa snažia o jeho zveľaďovanie. V kontrolovaných rokoch 2023 a 2024 obce zveľadili a zhodnotili nehnuteľný majetok o bezmála 16 miliónov eur.
Najčastejším problémom ostáva využívanie tzv. dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý samosprávy uplatňovali nesprávne a uprednostňovali na úkor transparentnej obchodnej verejnej súťaže. Ide o postup, ktorý má byť využívaný len výnimočne – napríklad ak občan dlhodobo užíva pozemok, ktorý obec nevie využiť. Kontrola však ukázala, že miestne úrady tento spôsob používajú až príliš často, vo viac ako 65 % prípadov. To je takmer rovnaký podiel, aký NKÚ zistil pri kontrole pred piatimi rokmi, keď predstavoval 66 %. Kontrolný úrad preto rezortu financií a Združeniu miest a obcí Slovenska odporúča, aby hľadali spôsob, ako jasne zadefinovať pravidlá pre prevody z dôvodu hodného osobitného zreteľa, aby sa predišlo ich zneužívaniu a aby bol proces jednoznačný a nespochybniteľný. Niektoré samosprávy nevedeli vo všetkých prípadoch preukázať, prečo tento spôsob využili, neuvádzali všeobecnú hodnotu majetku alebo nezaistili prehľadné informovanie verejnosti o svojich zámeroch z predaja nehnuteľného majetku týmto spôsobom. Išlo napríklad o mestá Medzev, Turzovka a obce Marcelová, Trstice.
„Ak sa zákon nezmení a podmienky nesprísnia, samosprávy budú ďalej predávať svoj majetok spôsobom hodným osobitného zreteľa. Novela rozpočtových pravidiel im totiž po novom umožňuje použiť rezervné fondy z predaja majetku na bežnú prevádzku. Môže sa tak stať, že peniaze určené na rozvoj a modernizáciu sa nakoniec použijú na ich bežný chod,“ uviedla podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová.
Kontrola tiež ukázala, že prevod obchodnou verejnou súťažou, ktorá môže priniesť najvyššiu cenovú ponuku, sa použil len pri 15 % prevodov. V Tornali mala obchodná súťaž vážne nedostatky, nebola transparentná a nevytvorila férové podmienky. Mestské zastupiteľstvo nakoniec schválilo ponuku poslanca, ktorá bola o 50 % nižšia než pôvodná víťazná ponuka jeho manželky, ktorá od podpisu zmluvy odstúpila. V Pukanci obec nevrátila kúpnu cenu napriek zrušeniu vkladu do katastra, čím konala v rozpore s Občianskym zákonníkom. Namiesto verejnej obchodnej súťaže obec účelovo zmenila zásady hospodárenia a majetok previedla ako prípad hodný osobitného zreteľa.
NKÚ tiež upozorňuje, že obce si neaktualizovali pravidlá hospodárenia podľa novej legislatívy a nevypracovali presné kritériá na identifikáciu prebytočného majetku. Chýbala jednoznačná definícia procesu posudzovania a schvaľovania prebytočnosti majetku, čo zvyšovalo riziko nejasného a netransparentného nakladania s obecnými nehnuteľnosťami. Slabý bol aj vnútorný kontrolný systém. Hlavní kontrolóri samospráv často vykonali kontrolu neskoro alebo vôbec. Základná finančná kontrola sa neraz uskutočnila až po podpise zmluvy, čo už neumožňuje predchádzať nehospodárnemu nakladaniu s majetkom. Obce zároveň dostatočne nechránili svoje záujmy, v zmluvách chýbali sankcie a pravidlá pri nezaplatení kúpnej ceny v lehote splatnosti. Obce nevyrubovali úroky z omeškania.
Na základe pretrvávajúcich nedostatkov pri nakladaní s nehnuteľným majetkom kontrolný úrad odporúča zvážiť vytvorenie modelu, v ktorom by odbornú správu zabezpečovali strediskové obce – teda väčšie sídla s lepšou kapacitou a zázemím. „Odborne vybavený tím špecialistov by tak poskytoval služby aj menším okolitým obciam, ktoré dnes často nemajú dostatok personálu či skúseností. Cieľom je, aby sa verejný majetok chránil, spravoval efektívne, udržateľne a v prospech obyvateľov,“ vysvetlila H. Crkoňová.
NKÚ zároveň zdôrazňuje potrebu posilniť vnútorný kontrolný systém obcí aj úlohu hlavných kontrolórov pri preverovaní majetkových prevodov ešte pred uzatvorením kúpno-predajných zmlúv. „Len tak sa dá predchádzať nehospodárnosti, posilňovať dôvera občanov v samosprávu a zabezpečiť, aby ich majetok slúžil verejnému záujmu,“ dodala.
Detailná správa z kontrolnej akcie je k dispozícii NA TOMTO ODKAZE. (.pdf, 863 kB)