Dosiaľ sa predpokladalo, že môžu preniknúť do ľudského tela cez potravinový reťazec. Vedci počítali s tým, že sa tak stane v oceánoch, kde nahromadené plasty konzumujú napríklad vršovky (nedávno sme o tom písali aj v Obecných novinách), ktoré sú súčasťou jedálnička ďalších morských organizmov, tie morských rýb a napokon človeka.

Orb Media našli mikročastice aj vo vode z vodovodu amerického Kongresu či reštaurácie Trump Grill v New Yorku. To znamená, že je vysoko pravdepodobný aj ich výskyt vo výrobkoch, pri ktorých sa spomínaná voda používa – v chlebe, polievkach, cestovinách atď.

Problémom ľudstva ostane odpovedať si na otázku, či je v súčasnosti vôbec možné zabrániť prenikaniu mikročastíc plastov do potravinového reťazca. Totiž aj keď by sa podarilo napríklad v EÚ (500 miliónov obyvateľov) zvládnuť budúci prienik plastov do pitnej vody, čo sa zdá byť utopická myšlienka, ale pripustime ju, problémy s plastmi v prípade troch miliárd čínskeho a indického obyvateľstva, ďalších dvoch miliárd z Brazílie, Argentíny, Afriky, menších ázijských štátov atď. budú sotva v najbližších desaťročiach riešiteľné.

Ľudstvo dosiaľ nebolo schopné účinne postupovať s dosiaľ 8,3 miliardami ton vyprodukovaných plastov, z ktorých dokázalo zrecyklovať sotva 9 percent. Pritom pri pokračovaní súčasného trendu výroby plastov sa predpokladá, že v roku 2050 sa vyrobí spolu 34 miliárd ton plastov.