Nebýva to často, že sa na umeleckej scéne zjaví autorka, ktorá ide proti prúdu súčasných tendencií. Viktória Lengyelová je mladá umelkyňa, poslucháčka magisterského stupňa košickej Fakulty umení Technickej univerzity (prof. Peter Rónai), ktorej prejav je veľmi osobitý. Vytvára sochárske objekty z drôtu, čo je materiál, po ktorom od čias Pavla Bindera (1935-2009) v takejto podobe u nás nikto nesiahol. Druhým špecifikom je dotyk so spirituálnymi témami, ktoré, ak chceme, môžeme vnímať v kontexte dlhodobej tradície ikonografie kresťanského umenia, alebo, z iného uhla pohľadu, v súvislosti s autorkiným predchádzajúcim štúdiom religionistiky na Karlovej univerzite v Prahe - ergo v zmysle filozofie a dejín náboženstva ako takého.

Napriek svojim rozmerom Lengyelovej krehké sochárske objekty v zložitých sústavách evokujú avantgardistické objekty Marcela Duchampa či Josepha Cornella. Ilúziu prenosnosti podporuje tiež ľahká a vzdušná štruktúra, ktorá by sa dala v určitom zmysle považovať za nestálu, či dokonca krehkú. Ich oltárna povaha nás vpúšťa pomerne blízko k výjavu, ktorého identita nie je úplne jasná, pričom najviac možno dominuje motív posledného súdu. V súčasnosti, kedy sme dlhodobo zvyknutí na pomerne nešťastnú doslovnosť, ktorá sprevádza umeleckú produkciu v súvislosti s cirkvou, sú tieto diela ukážkou, do akej hĺbky sa dá dostať vizuálnym jazykom, ktorý premosťuje naše kultúrne korene so súčasným umením bez toho, že by robil kompromis na jednej alebo na druhej strane.

Aktuálna výstava s názvom Transcend the Spectacle je zatiaľ prvou autorkinou samostatnou výstavou na pôde verejnej zbierkotvornej inštitúcie.