Okrem toho meteorológovia upozorňujú, že júl a august boli globálne absolútne najteplejšie mesiace v histórii meraní.

Už skôr sa predpokladalo, že rok 2023 bude rekordne teplý z hľadiska priemerne nameranej globálnej teploty. Americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA) napríklad v polovici novembra označil za pravdepodobné, že sa tak stane. V polovici januára tento fakt potvrdila aj WMO.

Približne 1,5 °C nad úrovňou

Ako informuje Slovenský hydrometeorologicky ústav (SHMÚ) na svojom webe, rok2023 je s obrovským náskokom najteplejším rokom v histórii meraní. „Priemerná ročná globálna teplota sa priblížila k 1,5 °C nad predindustriálnou úrovňou, čo je symbolické, pretože cieľom Parížskej dohody o zmene klímy je obmedziť dlhodobý nárast teploty, ktorý je spriemerovaný za desaťročia a nie za jednotlivý rok, na maximálne 1,5 °C nad predindustriálnou úrovňou,“ vysvetľujú meteorológovia. Šesť popredných medzinárodných údajových súborov používaných na monitorovanie globálnej teploty a konsolidovaných WMO ukazuje, že priemerná ročná globálna teplota bola v roku 2023 o 1,45 ± 0,12 °C nad úrovňou z rokov 1850 – 1900. „Globálna teplota dosiahla v každom mesiaci v období od júna do decembra 2023 nové rekordné hodnoty. Júl a august boli globálne absolútne najteplejšie mesiace v histórii meraní,“ doplnili.

Zmeny vnímame aj na Slovensku

Naposledy Slovenský hydrometeorologický ústav informoval, že minuloročný september bol najteplejším septembrom v histórii našej krajiny. „Mesiac september bol najteplejším septembrom aj globálne, prekonal aj ten v roku 2020,” povedal klimatológ SHMÚ Peter Kajaba s tým, že sa zaznamenala na Slovensku najvyššia priemerná teplota od roku 1872, a to 19,7 stupňa Celzia. „Rekordných 26 letných dní bolo v septembri zaznamenaných v Želiezovciach. Druhýkrát v histórii sa v septembri nevyskytla na Lomnickom štíte snehová pokrievka,” priblížil Kajaba. Klimatológ Jozef Pecho nedávno v podcaste ENVIcast, taktiež upozornil, že klimatická zmena sa týka aj Slovenska a Slováci si ju začínajú všímať čoraz viac. „Naozaj sa skracujú prechodné ročné obdobia a predlžuje sa veľmi rýchlo leto. Hlavne do tej jesennej časti. To sme pocítili aj minulý rok. A prichádzajú, samozrejme, aj iné prejavy, ktoré ešte nemožno definovať ako dopad, ale prejavujú sa v prírodnom prostredí. Prichádzajú sem invázne druhy z južných regiónov, to znamená druhy hmyzu, prípadne rastlín, ktoré sme tu predtým nemali,“ vysvetlil Pecho. Okrem toho toto otepľovanie spôsobuje problémy poľnohospodárom a ovocinárom. „Klimatológia sa zaoberá aj prírodnými prejavmi rastlín, to ako reagujú na klímu. To znamená, kedy pučia listy, kedy pučia kvety, kedy dozrieva ovocie. To sú všetko fázy. A práve pri týchto fázach dochádza k veľmi rýchlemu postupu a posunu. Napríklad, dozrievanie obilia dnes je asi zhruba o 3 týždne skôr, ako to bolo v minulosti.Marhule, ktoré kvitli v máji, dnes kvitnú už v apríli a na jar sa vždy budú ešte vyskytovať mrazy. Takže toto je reálna hrozba pre ovocinárov a záhradkárov, pretože čo im, samozrejme, nezničí ľadovec uprostred leta, o to prídu vlastne už na jar, pretože jar sa výrazne zmenila,“ doplnil Pecho.

Ako môžeme prispieť k zlepšeniu?

Napriek tomu, že tieto informácie znejú až katastroficky, stále máme v rukách možnosť aspoň trochu to ovplyvniť. Zmena klímy so sebou prináša množstvo iných, s ňou súvisiacich, zmien a podľa klimatických lídrov a vedcov už nie je veľmi čas na to, aby sme s jej riešením vyčkávali. „Klimatická zmena je najväčšou výzvou, ktorej ľudstvo v súčasnosti čelí. Ovplyvňuje nás všetkých, a to najmä tých najzraniteľnejších,“ povedala generálna tajomníčka WMO Celeste Saulo a zároveň doplnila: „Nemôžeme si už dovoliť dlhšie čakať. Už podnikáme kroky, ale musíme toho urobiť viac a musíme to urobiť rýchlo. Musíme drasticky znížiť emisie skleníkových plynov a urýchliť prechod na obnoviteľné zdroje energie,“ uviedla. Čo sa jednotlivcov týka, tak určite je prínosom zníženie emisií všade tam, kde sa to dá. Či už je to v rámci dopravy alebo aj v rámci nakupovania a zníženia spotreby pri veciach, ktoré naozaj nepotrebujeme, resp. nie sú nevyhnutnosťou. Uprednostnenie lokálnych producentov a produktov, ale aj správne triedenie a zníženie skládkovania má taktiež obrovský vplyv. „Iba správne vytriedený odpad dostane druhú šancu a môže byť zrecyklovaný, čím jednak šetríme primárne zdroje a zároveň takýto odpad neskončí na skládke, kde sa stane záťažou pre planétu,“ povedala Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK, ktorá sa dlhodobo venuje vzdelávaniu v oblasti triedenia. Aj naše skládky sú veľkým problémom, keďže tam odpad pracuje a vytvárajú sa tam emisie metánu a oxidu dusného. Oba sú skleníkové plyny, ktoré prispievajú k samotnému globálnemu otepľovaniu.

Ako uvádza SHMÚ na svojej stránke, dlhodobé sledovanie globálnej teploty je len jedným z indikátorov klímy a jej zmien. Medzi ďalšie kľúčové indikátory patria koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, tepelný obsah a acidifikácia oceánov, výška hladiny svetového oceánu, rozsah plávajúceho morského ľadu a hmotnostná bilancia ľadovcov.