Občianske združenie Donjon, ktoré vzniklo 18. 11. 1999, aj tento rok pripravilo pútavý a zaujímavý program, na ktorom sa zúčastnili stovky návštevníkov. Počas celého dňa vládla príjemná rodinná atmosféra. Návštevníci mali možnosť okrem kultúrneho zážitku sa aj niečo nové dozvedieť z histórie hradu.

Krátko po 13–tej hodine sa v predhradí hradu ozvali delové salvy a začala sa nezabudnuteľná atmosféra dávno stratených čias. Fringia - Spoločnosť pre obnovu a rekonštrukciu historických bojových umení a tancov, postupne predstavila návštevníkom Daniela Révaya v inscenácii „Temná história rodu“, Imricha Révaya v inscenácii „Kuruci prichádzajú“ a Imricha Thökölyho v inscenácii „Sen o korune“. V rámci podujatia sa uskutočnila aj strelecká prezentácia, šermu, zbraní a scénické ukážky mnohí sledovali s napätím .

Zaujímavým bodom programu boli komentované prehliadky hradu. Po ruinách hradu návštevníkov sprevádzal dlhoročný predseda OZ Donjon, Michal Svateník, ktorý podrobne a s nadšením rozprával o bohatej histórii hradu. Stavebným vývojom, v priestoroch Múzea hradu Sklabiňa, zas návštevníkov previedol historik zo šurianskeho múzea, RNDr. Miroslav Eliáš.

Návštevníci si mohli prezrieť aj expozíciu Múzea hradu Sklabiňa, ktoré bolo v roku 2006 zriadené občianskym združením Donjon, ako súkromné múzeum. Občianske združenie Donjon, ktoré sa pred rokmi staralo o hrad, sa dlhé roky zaoberalo sumarizovaním historických faktov o dejinách hradu, zbieralo artefakty a historické exponáty aby si ich mohli návštevníci pozrieť. Múzeum je umiestnené v budove delostreleckého opevnenia, ktoré toto združenie od roku 2000 svojpomocne rekonštruuje.

Program pokračoval v predhradí, kde atmosféru podujatia dotváral remeselný trh a súčasne sa návštevníci mohli aj občerstviť.  Záujemcovia sa mohli tiež zúčastniť školy tanca a samozrejme sa nezabudlo ani na tých najmenších, deti mali možnosť previezť sa na koni. O dobrú náladu sa tiež postarala Gajdošská ľudová hudba Dulickí pastieri.

Sklabinské hradné slávnosti ako aj Občianske združenie Donjon prišiel osobne podporiť aj priamy potomok Révaiovcov Ferenc, žijúci vo Švédsku s manželkou. Jeho predkovia žili v kaštieli v Turčianskej Štiavničke, ale kaštieľ na hrade Sklabiňa patril v prvej tretine 20. storočia dedičom príbuznej rodovej vetvy.