Napriek tomu, že štát vlastní v Bratislave jedinečné pracovisko nukleárnej medicíny, zdravotné poisťovne majú s jeho prevádzkovateľom, spoločnosťou BIONT, podpísané zmluvy na obmedzené množstvo medicínskych výkonov.
Keďže kapacita tohto pracoviska, ktoré robí špičkovú diagnostiku onkologických, neurologických, kardiologických a zápalových ochorení, nebola dostatočne využívaná, štátna spoločnosť uzavrela v roku 2011 zmluvu so súkromnou spoločnosťou Dr. Magnet, ktorá má tiež uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami na obdobné výkony. Zmluva so súkromnou spoločnosťou v kontrolovaných rokoch 2022 – 2024 tak mala v konečnom dôsledku pozitívny vplyv na hospodárenie BIONT-u, avšak v prípade zmlúv uzatvorených priamo so zdravotnými poisťovňami by bol príjem štátnej spoločností približne o 3 milióny eur vyšší.
Národná autorita pre externú kontrolu na základe kontroly konštatuje, že zásadným problémom nie je obchodný vzťah štátnej a súkromnej spoločnosti, ale nesystémové financovanie spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek zdravotnými poisťovňami. Zistenia z tejto kontroly, ako aj ďalších troch zdravotníckych kontrol a jedného analytického komentára prezentovaných v prvom štvrťroku tohto roka, zaslal predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy trom najvyšším ústavným činiteľom – prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu a premiérovi Robertovi Ficovi.
„Spoločnosť BIONT od začiatku svojej existencie riešila problém stanovenia finančných limitov zdravotnými poisťovňami pod úrovňou kapacít jej špičkového pracoviska a reálneho dopytu po odborných vyšetreniach. Neuhradená strata z minulých rokov, ktorú štátna spoločnosť vykazuje od roku 2007, obmedzovala možnosti podniku pri uchádzaní sa o finančnú podporu z verejných zdrojov. To malo v konečnom dôsledku vplyv aj na to, že BIONT ako podnik v ťažkostiach, nemohol čerpať podporu z verejných zdrojov na vedecko-výskumnú činnosť,“ priblížil závery kontroly predseda národných kontrolórov. BIONT okrem poskytovania kombinovaného vyšetrenia PET (pozitrónová emisná tomografia) a CT (počítačová tomografia) je zároveň jediným výrobcom rádiofarmák na Slovensku, pričom pokrýva približne tri štvrtiny národného trhu.
Kontrolóri sa do spoločnosti vrátili, aby preverili, ako sa do praxe premietli odporúčania z kontroly v roku 2018, keď kontrolóri upozornili na nevyváženosť zmlúv so spoločnosťou Dr. Magnet. V minulosti boli podmienky v zmluvách v neprospech štátnej spoločnosti BIONT, čo sa vedeniu spoločnosti podarilo v ostatných rokoch čiastočne zmeniť. Stále však zostali nevýhodné podmienky napr. pri nájomnej zmluve na materiálno-technické vybavenie pracoviska nukleárnej medicíny. Po aktuálnej kontrole NKÚ odporúča Výboru Národnej rady SR pre zdravotníctvo, aby zaviazal Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR – s ohľadom na objemovo najvýznamnejšiu činnosť spoločnosti BIONT, ktorou je poskytovanie zdravotnej starostlivosti – iniciovať jeho nahradenie v akcionárskej štruktúre spoločnosti BIONT Ministerstvom zdravotníctva SR, ktoré primárne zodpovedá za verejnú politiku zdravie.
Zdravotníctvu sa venoval aj odborný komentár z dielne analytikov úradu. Analytici NKÚ sa vďaka dátam zo Sociálnej poisťovne pozreli na to, pre koľkých zamestnávateľov pracujú slovenskí lekári. V databáze poisťovne je vyše 21-tisíc lekárov, z nich v roku 2024 pracovalo súbežne pre viac ako jedného zamestnávateľa 42 %. Bezmála 900 lekárov poberalo mesačný príjem od štyroch a viac zamestnávateľov súčasne. Priemerný počet zamestnávateľov, u ktorých pracovali lekári súbežne, bol 1,62. „Toto číslo je porovnateľné s priemerným pracovným úväzkov lekárov v európskom priestore a nezaznamenali sme ani významnejšie odchýlky medzi počtom úväzkov doktorov pôsobiacich vo verejnom či neštátnom zariadení,“ konštatuje Ľ. Andrassy a dodáva, že viacerých zamestnávateľov mali najviac súdni lekári, hygienici a posudkoví lekári.
Analytici identifikovali aj extrémne prípady lekárov, u ktorých bol súbeh úväzkov neštandardný. Išlo napríklad o lekára poberajúceho plat za prácu v regionálnej nemocnici, pričom ďalšie tisícky eur mal z ďalších vyše piatich zariadení. Iný lekár pôsobil v troch zdravotníckych zariadeniach a v troch vzdelávacích inštitúciách a popri tom stíhal manažovať ďalšiu organizáciu. NKÚ popisuje tiež prípad, kde doktor poberal mesačné príjmy až zo siedmich ambulancií. „Analýza úradu neposudzuje, či viac úväzkov lekárov za mesiac je zlý alebo dobrý stav. Naším cieľom bolo zmapovať problematiku a ukázalo sa, že rezort zdravotníctva by mal upraviť systém tak, aby sa zamedzilo extrémnym prípadom súbežnej práce a zároveň sa ošetrila prax, ktorá vyžaduje, aby viacerí doktori v univerzitných či fakultných nemocniciach neboli len lekármi, ale aj učiteľmi,“ priblížil predseda kontrolórov.
V 1. kvartáli 2026 úrad zverejnil 14 kontrol, v rámci ktorých podrobil auditu cez 50 subjektov. Zároveň boli odprezentované výsledky troch odborných analýz. Zdravotníctvo považuje NKÚ za jednu z prioritných oblastí pre svoju činnosť a okrem analýzy a follow-up kontroly spoločnosti BIONT boli v uplynulom štvrťroku prezentované závery z ďalších troch auditov. Tentokrát sa národní kontrolóri zamerali na systém financovania a následného zúčtovania spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek a na liekovú politiku, závery z auditov kontrolóri postúpili Generálnej prokuratúre SR. Do Národného centra zdravotníckych informácií išli po troch rokoch overiť, či sa zlepšila situácia so zdravotníckymi registrami, ktoré by mali generovať spoľahlivé dáta pre tvorbu štátnej zdravotnej politiky. Výsledky týchto kontrol dopĺňajú zistenia z doterajších viac ako 20 akcií, ktoré jasne ukazujú, že najvážnejším pacientom na Slovensku je samotné zdravotníctvo. To, že nie je jasné, na čo všetko sa míňajú verejné zdroje v zdravotníctve, je jeho hlavným systémovým problémom.
Kontrolóri sa vrátili aj do Národnej diaľničnej spoločnosti a znovu sa pozreli na elektronický mýtny systém, ktorý je dlhodobo príkladom nehospodárneho a neefektívneho nakladania s verejnými prostriedkami. Pri aktuálnom audite kontrolného úradu sa potvrdilo, že štát zaplatil viac ako 250 miliónov eur za vybudovanie a spustenie mýtneho systému, ktorý dodnes nevlastní a stále hrozí, že jeho časť bude musieť zaplatiť ešte raz. Z dopravných tém boli predmetom kontroly opäť mosty, tentoraz išlo o kontrolu regionálnych mostov.
Zatiaľ čo stav regionálnych ciest na Slovensku sa v posledných rokoch nepatrne zlepšil, technický stav mostov sa naopak výrazne zhoršil. Takmer 40 % z nich bolo v roku 2024 v troch najhorších kategóriách zo siedmich stupňov stavebno-technického stavu. Kontrolóri priniesli aj výsledky z auditu rekonštrukcie železníc z Plánu obnovy a odolnosti. Kontrola ukázala, že žiaden z kontrolovaných projektov neskončil v pôvodne plánovanom termíne a kľúčové projekty neboli pripravené.
Rezort kultúry zlyhával v riadení veľkých projektov a jeho kontrola nebola účinná, skonštatovali kontrolóri po audite. Problémy sa prejavili najmä pri veľkých investičných projektoch, keď zodpovednosť za riadenie obnovy hradov Krásna Hôrka a Spišský hrad rezort preniesol bez zabezpečenia vlastnej ingerencie na podriadené inštitúcie.
Kontrolóri sa pozreli aj na štrnásť miest a obcí na východe Slovenska, ktoré predali akcie vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti za približne tretinu ich menovitej hodnoty.
V uplynulom štvrťroku sa do hľadáčika národných kontrolórov opäť dostali aj štátne podniky – Letecké opravovne Trenčín a Automobilové opravovne Ministerstva vnútra SR.
Ďalšia kontrolná akcia ukázala, že štát ani samosprávy nemajú pod kontrolou združenia nakladajúce s odpadom.
Na hospodárenie v samospráve a problematiku centrálneho vykurovania tepla bola zameraná aj kontrola v Humennom.
Detailná správa z kontroly je k dispozícii NA TOMTO ODKAZE (.pdf, 573 kB).