Význam kúpeľov na Slovensku ďaleko presahuje hranice miest a obcí, v ktorých pôsobia. Ide o 21 samospráv, v ktorých žije takmer 97-tisíc obyvateľov. Svojimi aktivitami sa však neorientujú výlučne na služby pre svojich obyvateľov, ale aj návštevníkov a kúpeľných hostí. Preto legitímnou témou musí byť priznanie ich špeciálneho postavenia.
„Kúpeľníctvo je špecifický segment hospodárstva, v ktorom sa kombinujú prírodné dary, liečebné úkony aj miestna jedinečnosť. Na tieto špecifiká reflektovalo aj špeciálne rokovanie vlády, kde boli prijaté viaceré konkrétne úlohy. Preto sme sa spojili s rezortom zdravotníctva, sekciou cestovného ruchu a kúpeľníctva Združenia miest a obcí Slovenska a Asociáciou slovenských kúpeľov. Musíme sa spojiť preto, aby sme vytvorili udržateľný rámec podpory kúpeľných samospráv aj samotných kúpeľov. Aj o tomto musí byť modernizácia samosprávy,“ uviedol štátny tajomník ministerstva vnútra a splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Michal Kaliňák.
Na Slovensku sa nachádza 24 kúpeľov. Najväčším kúpeľným mestom je Bardejov a najmenšou kúpeľnou samosprávou obec Kováčová. Z hľadiska krajov je zaujímavé, že kúpele pôsobia v šiestich z ôsmich krajov. Najviac ich je v Prešovskom kraji, a to sedem. Nasleduje Banskobystrický kraj, na území ktorého pôsobí päť kúpeľov. V Žilinskom kraji sa nachádzajú štyri kúpeľné zariadenia, v Košickom kraji tri a v Trnavskom kraji dve.
„Pred nami je pomerne náročná úloha. Potrebujeme zadefinovať postavenie kúpeľných miest, vďaka čomu dokážeme adresnejšie nastaviť systematickú podporu, ktorá bude kombinovať zvýšené nároky samospráv na verejné služby a oprávnené požiadavky kúpeľov na ďalší rozvoj. Dnešné rokovanie preto bolo o spoločnej zhode na dosiahnutí tohto cieľa, bolo aj o tom, ako vytvoriť mechanizmus podporných nástrojov či zvýhodnení týchto samospráv aj samotných kúpeľov. Sú to naše diamanty, ktorým sa nesmieme otočiť chrbtom,“ zdôraznil Michal Kaliňák.
Na rokovaní so zástupcami rezortu vnútra sa zúčastnil aj predseda odbornej sekcie Združenia miest a obcí Slovenska a primátor Piešťan Peter Jančovič, predseda Asociácie slovenských kúpeľov Tomáš Vranka, zástupcovia rezortu zdravotníctva vrátane Inšpektorátu kúpeľov a žriediel a tiež zástupcovia kúpeľných samospráv.
Všetci zúčastnení ocenili spoločnú predstavu rezortu zdravotníctva a splnomocnenca vlády pre územnú samosprávu na potrebe priznania špeciálneho spoločenského postavenia kúpeľným miestam a budú participovať na formulovaní podporných mechanizmov, ktoré budú následne predložené na rokovanie vlády.