Rekvalifikačné kurzy sú dôležitým nástrojom aktívnej politiky trhu práce, ktorý pomáha ľuďom získať nové zručnosti, odborné vedomosti či pracovné návyky a tým pádom tiež zvyšuje šance pre ich uplatnenie na pracovnom trhu. Na Slovensku je oblasť aktívnej podpory rekvalifikácie či podpory zamestnávania zraniteľných skupín občanov legislatívne aj organizačne dobre zabezpečená. Aktivity sa dnes však v prevažnej miere financujú z európskych prostriedkov a do budúcna je preto potrebné hľadať aj alternatívne, národné zdroje pre ich udržateľné financovanie. V rokoch 2018 až 2025 išlo na rekvalifikačné kurzy z európskej finančnej pomoci bezmála 41 miliónov a zo slovenského štátneho rozpočtu len necelých 1,6 milióna eur.

Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR v rámci prierezovej výkonnostnej kontroly zistili, že súčasný systém neumožňuje preukázať súvislosť medzi nájdením si práce a absolvovaním rekvalifikačného kurzu.

„Už je to skoro opakujúce sa riziko vo fungovaní kľúčových verejných politík štátu, že pri rozhodovaní i hodnotení strategických projektov chýbajú kompetentným validné dáta. Zároveň chýba systematické sledovanie toho, či si absolventi rekvalifikačných kurzov dokážu dlhodobo udržať zamestnanie a taktiež, či pri práci využívajú získanú kvalifikáciu. Účinnosť úspešnosti aktívnych nástrojov politiky trhu práce sa aktuálne hodnotí len podľa toho, či bol uchádzač vyradený z evidencie nezamestnaných,“ približuje vecné závery auditu šéf slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy a dodáva že: „... takáto jednostranná informácia je nedostatočná nielen pre hodnotenie efektivity zrealizovaných kurzov, ich reálny vplyv na zamestnanosť, ale aj komplexné úpravy systému politiky trhu práce.“

V kontrolovaných rokoch 2018 až 2024 bolo v rámci celého Slovenska realizovaných viac ako 7 600 tematických rekvalifikačných kurzov, ktorých absolvovanie bolo schválené pre vyše 60-tisíc osôb. Podľa analýzy prístupných dát získaných od rezortu práce či ústredia práce a sociálnych vecí môže národná autorita pre externú kontrolu skonštatovať, že minimálne do pol roka od ukončenia rekvalifikačného kurzu sa každý desiaty absolvent opäť ocitol v národnej evidencii uchádzačov o zamestnanie. Koľko ľudí absolvovalo odborný rekvalifikačný kurz a v konečnom dôsledku nikdy evidenciu nezamestnaných neopustili, nezískali pracovné miesto, z dostupných informácií nebolo možné dôveryhodne vyhodnotiť.

Ako upozornil predseda kontrolného úradu: „Existujúci systém vykazuje riziká, ktoré je potrebné v dialógu so zainteresovanými stranami aktívne riešiť. Konkrétne ide napríklad o nastavenie informačných systémov tak, aby v reálnom čase generovali objektívne údaje nielen o tom, ktorí absolventi kurzov sa zamestnali, ale aj dáta o tom, či si našli prácu v špecializácií, v ktorej školenie absolvovali.“

Ľ. Andrassy v tejto súvislosti ďalej konštatuje, že z hľadiska merania efektívnosti nástrojov aktívnej politiky trhu práce je dôležité hodnotiť aj prepojenie miestneho, regionálneho trhu práce, voľných či nedostatkových pracovných pozícií s odborným zameraním rekvalifikačných kurzov.

„Len pri takto nastavenom zúčtovaní a hodnotení tejto strategickej verejnej politiky bude mať verejnosť uistenie, že európske i národné zdroje využívame zmysluplne a edukačné kurzy nerobia zodpovedné štátne úrady len pre pozitívnu štatistiku, ale pre lepšie uplatnenie zraniteľných skupín občanov na trhu práce,“ uzatvára predseda NKÚ.

Najväčší podiel kurzov v kontrolovanom období tvorili vzdelávacie aktivity zamerané na základné ekonomické a finančné pravidlá či administratívne zručnosti (cca. 15 % z celkového počtu kurzov). Na porovnateľnej úrovni boli rekvalifikačné projekty v sociálnej oblasti a doprave (cca. 13 %). Oblasť informačných technológií, digitálnych zručností, ktorá patrí medzi dlhodobo nedostatkové profesijné segmenty slovenského trhu práce, sa umiestnila na štvrtom mieste s celkovým podielom 12 %. Do kategórie IT kurzov boli zaradené kurzy zamerané na kancelárske aplikácie, programovanie, kybernetickú bezpečnosť, ako aj kurzy rozvíjajúce základné digitálne zručnosti a prácu s počítačom. Zo strany uchádzačov o zamestnanie bol najväčší záujem o opatrovateľské kurzy, rekvalifikácie súvisiace s výkonom činností v oblasti bezpečnosti a ochrany objektov, účtovnícke kurzy a kurzy na získanie vodičského oprávnenia skupiny C.

Národní kontrolóri identifikovali riziká spojené so zúčtovaním prostriedkov určených na jednotlivé aktivity. Ide hlavne o určenie hodinovej sadzby za rekvalifikačný projekt. Pri viac ako tisícke kurzov bola sadzba na úrovni približne 1,13 eur. Na druhej strane v dvoch desiatkach kurzov bolo finančné ohodnotenie vyššie ako 60 eur na hodinu, pričom časový fond na tieto rizikové aktivity bol v priemere 22 hodín. Národná autorita pre externú kontrolu vo svojej záverečnej správe z auditu konštatuje, že národný systém rekvalifikačných kurzov je účinný a ako príklad dobrej praxe môže slúžiť aktívna participácia medzi nositeľom zodpovednosti za politiku trhu práce (ministerstvo práce), implementačným orgánom, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR a odborným neštátnym partnerom – Alianciou sektorových rád.

Správa o výsledku kontrolnej akcie je k dispozícii NA TOMTO ODKAZE. (.pdf, 593 kB)