Pri stavbách na pôdohospodársku produkciu 10 eur, priemyselných stavbách 25 eur a ostatných stavbách 35 eur. Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť na úhradu kapitálových výdavkov, napríklad do materských škôl, miestnych komunikácií či zelene.       

Na základe prijatej zmeny štatútu hlavného mesta sa výnos z  poplatku bude deliť medzi mestské časti a mesto v percentuálnom pomere 68:32, v prospech mestských častí. Tie budú poplatok taktiež aj a vyberať. Poplatok za rozvoj by sa nemal týkať odstránenia poruchy alebo havarijného stavu stavby, drobnej stavby, nadstavby a prístavby s výmerou podlahovej plochy do 25 m2 i stavby rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m2.       

Poslanec Ján Buocik, ktorý navrhol finálne sadzby poplatku za rozvoj v hlavnom meste, povedal, že všeobecne záväzné nariadenie (VZN) dnes zastupiteľstvo schválilo za súčasne platného právneho stavu a netýka sa ho ešte novela zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ktorú parlament schválil v stredu (7. 12.). "Po nadobudnutí platnosti tejto novely VZN, ktoré dnes prijalo mestské zastupiteľstvo, stratí platnosť. Nahradia ho jednotlivé VZN v mestských častiach," povedal. Celá kompetencia tak má v rámci poplatku prejsť z mesta na bratislavské mestské časti.       

Podľa Buocika už miestne zastupiteľstvá začali rokovať o tomto VZN a verí, že ho príjmu so sadzbami, ktoré dnes prijali mestskí poslanci. Mestské časti môžu podľa poslanca prijímať VZN k poplatku za rozvoj vďaka prechodnému ustanoveniu v novele zákona aj v priebehu budúceho roka. "Keď ho schvália, odvtedy je účinné. Ak by to nestihli do konca roka, môžu tak urobiť kedykoľvek v novom roku," podotkol poslanec.