Kompostovateľné potravinové obaly sa aj v USA donedávna tešili takmer bezhraničnej dôvere zákazníkov, respektíve priaznivcov recyklovateľných odpadov. Tú výrazne pošramotila nedávna štúdia výskumníkov Purdue University a Zero Waste Washington (organizácie poskytujúcej environmentálne poradenstvo).
Vo zverejnenej štúdii vedci analyzovali desať vzoriek komerčných kompostovacích zariadení z piatich štátov USA. V siedmich, ktoré prijímali aj kompostovateľné potravinové obaly (taniere, misky, poháre atď.) a miešali ich s potravinovým odpadom a odpadom zo záhrad, však odborníci zaevidovali vyššie hladiny perfluóroktánovej kyseliny a kyseliny perfluóroktánsulfónovej ako v ostatných troch vzorkách.
Obidve kyseliny, vyrábané od 40-tych rokov minulého storočia, patria medzi chemické látky s dlhým reťazcom rozkladu, ktoré sa v živých organizmoch nerozpadajú, ale hromadia.
Konkrétny negatívny vplyv na ľudský organizmus síce dosiaľ nebol vedecky zmapovaný, ale ide o chemikálie, ktoré vietor dokáže preniesť do ďalekých vzdialeností a sú schopné cirkulovať v pôde. V amerických výrobkoch sa okrem kompostovateľných odpadov vyskytujú aj v kožušinách, textíliách, kobercoch a podobne. V prípade zdravia zvierat sa ich vplyv prejavil reprodukčnými a vývojovými chybami, negatívne poznačil činnosť obličiek, pečene, imunitného systému a podobne.
Štát Washington už v minulom roku prijal zákon, zakazujúci používať spomenuté chemikálie v papierových potravinových obaloch. Samotné kyseliny, ktoré sa okrem iného vyznačujú schopnosťou spomaľovať horenie a odpudzovať olej i vodu, vedci už dávnejšie odporúčali vo výslednej mase znížiť na prijateľné minimum. „Súčasní výrobcovia budú musieť investovať do vývoja alternatívnych materiálov na poťahovanie,“ tvrdí najnovšie vedúca štúdie Linda Lee z Purdue Universite. Keď sa podľa nej spotrebitelia dozvedia najnovšie informácie o prítomnosti spomínaných kyselín, ustane dopyt po výrobkoch, ktoré ich obsahujú. Respektíve ostane jediným možným spôsobom zbavenia sa ich ako odpadov len v spaľovniach odpadov.
Vzhľadom na výsledky amerického prieskumu ešte väčšmi treba oceniť zodpovednosť prístupu slovenských vedcov, ktorí v bežnej praxi testujú vlastný vyvinutý a medzinárodne patentovaný bioplast Nonoilen v jednej z pezinských škôl (pozri Prof. Alexy: „Nami vyvinuté bioplasty musia byť stopercentne biorozložiteľné“).
