Samospráva Fiľakova ukončila jeden zo svojich najväčších projektov v histórii. Tisícky hodín náročnej práce na príprave a realizácii projektu priniesli svoje ovocie v podobe záchrany jednej z historických dominánt Fiľakova. V stredu 6. mája samospráva oficiálne odovzdala do užívania obnovenú budovu eklektickej radnice. V rámci ceremoniálu uložili aj časovú schránku na rovnaké miesto, kde bola uložená pôvodná schránka z roku 1912.
Radnica ako epicentrum rozvoja mesta
Primátor mesta Attila Agócs zdôraznil historický i symbolický význam fiľakovskej radnice. „Je symbolom boja Fiľakova za mestský titul. Postavila sa v čase, keď Fiľakovo nebolo mestom, ale v dobovej terminológii „veľkou obcou.“ Naši predkovia mali v tom čase za sebou veľmi ťažké obdobie, kedy stratili mestský titul a sídlom Fiľakovského okresu sa stal Salgótarján. Stratili slúžnovský a daňový úrad i okresný súd. Mohlo sa im zdať, že Fiľakovo už mestom nikdy nebude. Nemohli ani snívať o tom, čo druhé obdobie rozkvetu v 20. storočí založeného na priemysle prinesie Fiľakovu, že sa obyvateľstvo rozšíri štvornásobne,“ vyjadril sa primátor a zdôraznil symbolickú paralelu s dneškom. „Aj dnes je ťažká doba, ktorá nepraje malým mestám. My však zvádzame boj, aby sme zachovali kvalitu života a rozvoja v meste. Obnova je symbolom toho, že sa v našom boji nevzdávame.“
Tak, ako pred viac ako storočím, i dnes je radnica epicentrom rozvoja mesta. Napriek svojej dôležitosti v posledných rokoch nespĺňala štandardy 21. storočia. Bola vo veľmi zlom technickom stave, zo strechy padali škridle, múry vlhli, vykurovanie bolo neefektívne, priestorové kapacity nestačili a celkovo sa na exteriéri i interiéri podpísal zub času. „Preto sme sa veľmi potešili, keď vyhlásili výzvu na obnovu verejných budov, ktoré sú v historických sídlach. Projekt sme museli viackrát prispôsobovať, v určitých chvíľach sme začali strácať nádej. No napokon sa nám podarilo projekt v poslednej chvíli podať a dnes vidíme výsledok.“ Radnica bola zrekonštruovaná iba v období socializmu a rozšírená o budovu vedľajšieho meštianskeho domu a prístavbu veľkej zasadačky v 90. rokoch.
Obnova exteriéru i nádvoria
Rozsiahla rekonštrukcia budovy sa skladala z dvoch častí. „Z dotácie z Plánu obnovy sme riešili vonkajšiu obnovu a energetickú úspornosť budovy. Týkalo sa to najmä fasády, strechy, centrálneho vykurovania, výmeny okien, rekuperácie vzduchu a ďalších s viacerými prvkami smart technológií,“ priblížil primátor s tým, že na tento účel dostala samospráva dotáciu 2,45 milióna eur prostredníctvom Ministerstva dopravy SR.Pri obnove fasády sa mesto snažilo zachovať čo najviac historických prvkov a podľa starých fotografií zrekonštruovali aj tie, ktoré pri rôznych zásahoch z čias socializmu zanikli. „Naozaj krásne sa urobili staré šambrány a fasádne ozdoby. Navrátili sme starý tvar okien, dokonca aj ich pôvodnú farbu. Zaujímavosťou je, že z dobových čiernobielych fotiek sme nevedeli, aká ich pôvodná farba bola. Pri vypratávaní povaly sme našli jedno pôvodné okno, ktoré malo zelený rám. Preto sme sa rozhodli použiť práve túto, na dnešné pomery možno trochu netradičnú, farbu okien a vstupných dverí. Krásnym prvkom je i záchrana niekdajšej drevenej pozorovateľne hasičov či obnovenie oblúka v prednej časti fasády, kde bola pôvodne brána pre vstup hasičského voza,“ vymenoval.
Súčasťou rekonštrukčných prác bola aj rozsiahla obnova vnútorného nádvoria, kde pôvodný nekvalitný asfalt nahradili zeleň a čadičové kocky. „Šesť metrov pod zemou sú tu zakopané nádrže s objemom až 10-tisíc litrov, do ktorých budeme zbierať dažďovú vodu zo všetkých zvodov okolo budovy,“ spresnil primátor s tým, že nazbieranou vodou budú polievať novú zeleň na nádvorí. Pribudla tu tiež nabíjačka pre elektromobily.
Obnova interiéru aj z vlastných zdrojov
Popri zmenách v exteriéri prebiehali paralelne aj rozsiahle rekonštrukčné práce vo vnútri budovy. „Mestské zastupiteľstvo sa rozhodlo, že z vlastných a úverových zdrojov dokončíme aj vnútornú obnovu. Bola by veľká disonancia, keby zovňajšok bol krásne historicky obnovený a vnútri by ostali prvky prelínajúce sa od začiatku storočia, cez socializmus až po 90. roky. Snažili sme sa to zladiť v historizujúcom duchu,“ uviedol.
Na oboch podlažiach obnovili a doplnili terazzové podlahy a zjednotili dizajn interiérových dverí v staršej časti úradu. Väčšie zásahy si vyžiadali nové inžinierske siete, akými boli rekuperácia vzduchu či klimatizácia. Práce zahŕňali aj prestavbu niektorých priestorov na poschodí. „Dispozičné zmeny prebehli najmä v okolí sekretariátu, kde sídlia primátor, prednostka a po novom aj viceprimátor, ktorý historicky vždy sedel na druhom konci budovy. Bude to dôležitý krok aj vo vzájomnej komunikácii,“ podotkol. Priestorovú kapacitu úradu rozšírili o podkrovie vedľajšej budovy, v ktorej vznikla nová rokovacia miestnosť. S tým súviseli aj nákladnejšie investície do protipožiarnych opatrení. „Povedali sme si, že keď už máme raz takto rozobratú budovu, urobíme to, aj keď to bude nákladnejšie,“ doplnil.
Dotácia z Plánu obnovy a odolnosti SR prestavuje sumu 2 457 682, 38 eur, mesto z vlastných prostriedkov investovalo spolu 1 028 086, 29 eur. Celkové náklady obnovy tak dosiahli sumu 3 485 768, 67 eur, čo rekonštrukciu radnice radí medzi najväčšie doterajšie projekty mesta.
Časové schránky
Po začatí rekonštrukcie našli vo fasáde budovy pri hlavnom vstupe pôvodnú časovú schránku z roku 1912. „Do hľadania schránky sme sa nepustili náhodou. V rodine sa u nás tradovalo, že sa má nachádzať za kovovou tabuľkou vedľa vstupu do radnice. Hovorievala nám o tom moja teta Valéria Agócsová, známa rozhlasová novinárka. Človek, samozrejme, pochybuje, či je takýto príbeh z rodinného legendária pravdivý alebo nie. Skúsili sme a podarilo sa. Napokon sme objavili niečo oveľa hodnotnejšie, ako sme očakávali,“ povedal primátor. V lekárenskej fľaši sa nachádzalo desať ručne písaných dokumentov na 75 stranách a niekoľko dobových mincí. Schránku odovzdali na preskúmanie, prepis a uchovanie miestnemu Hradnému múzeu.
V rozsiahlych dobových dokumentoch sa nachádzali informácie o miestnych spolkoch a organizáciách, ktoré v tom čase v meste pôsobili. Za najzaujímavejšiu časť považuje riaditeľka múzea Viktória Tittonová rozsiahly dokument o výstavbe radnice už od myšlienky jej vzniku: „Hoci sa o jej výstavbe uvažovalo dlhé roky, zlá hospodárska situácia mesta tieto plány opakovane marila. Rozhodujúci zlom priniesol až rok 1907 a s ním založenie fiľakovskej smaltovne, vďaka ktorej začal hospodársky rozkvet mesta. V atmosfére novej prosperity schválilo mestské zastupiteľstvo na výstavbu „obecného domu“ – radnice dotáciu 83 000 korún. Práce sa rozbehli v roku 1911 podľa projektu lučeneckého architekta Pála Jakaba, pričom samotnú realizáciu stavby vzal do rúk jeho krajan, staviteľ Alexander Schmidl. Slávnostné odovzdanie radnice sa uskutočnilo 30. júna 1912,“ priblížila.
Novú časovú schránku poňalo mesto ako symbol spolupatričnosti a spolupráce samosprávy a miestnych organizácií. Pre ďalšie generácie do nej vložili pamätné listiny a symbolické predmety súvisiace s činnosťou 28 miestnych subjektov (vrátane mesta), mince, suvenírové fiľakovské eurobankovky či zlatú pamätnú mincu s vyobrazením miestnej reduty a hradu.
Bohatá minulosť budovy
Ako riaditeľka ozrejmila, počas uplynulých 114 rokov nebola radnica len strohým úradníckym sídlom. Už v roku 1912 tu našiel svoj domov dobrovoľný hasičský zbor. „Hasiči získali nielen kasárne a sklad, ale aj požiarnu vežu s poplašným zariadením, ktorá dodnes neodmysliteľne dotvára siluetu budovy. Okrem hasičov, ktorí mali na radnici svoju základňu približne 45 rokov, na prízemí prebiehal čulý obchodný ruch. Sídlili tu štyri prevádzky vrátane predajne obuvi Baťa,“ dodala.
História radnice je úzko spätá aj s významnými osobnosťami a zlomovými udalosťami. „V roku 1930 tu slávnostne privítali prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka, ktorý navštívil aj továreň Sfinx. O šesť rokov neskôr sa priestranstvo pred radnicou stalo dejiskom robotníckeho štrajku – túto atmosféru neskôr zvečnil aj významný novohradský maliar Béla Bacskai, pričom v pozadí jeho plátna dominuje práve silueta radnice. Po zmenách hraníc v 1938 a povojnovom usporiadaní v roku 1945 sa budova stala sídlom miestneho národného výboru. Svoje miesto tu našla aj mestská knižnica, ktorá v budove sídlila až do začiatku 70. rokov. Neskôr tu mal kancelárie aj okresný úrad životného prostredia a od roku 1991 novovzniknutá mestská polícia,“ uzavrela. V nedávnej minulosti hostila budova aj výjazdové zasadnutie vlády v roku 2018.
Rekonštrukcia tohto objektu je financovaná Európskou úniou z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
