Združenie Budovy pre budúcnosť spolu so zástupcami Únie miest Slovenska, Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Samosprávnych krajov Slovenska (SK8) vyzývajú vládu Slovenskej republiky, aby zaradila systematickú obnovu verejných budov medzi svoje priority. Dotknutým ministerstvám poslali výzvu s konkrétnymi požiadavkami a návrhmi riešení.
„Slovensko stojí pred rozhodnutím – buď sa pustíme do systematickej obnovy a znížime závislosť od drahých energií, alebo necháme školy, nemocnice a úrady ďalej chátrať,“ zdôrazňuje Peter Robl, predseda Správne rady platformy Budovy pre budúcnosť (BPB). Až tri štvrtiny verejných budov sú podľa BPB energeticky nehospodárne, čo znamená že výdavky na energie z verejných rozpočtov dosahujú 500 až 780 miliónov eur ročne. Zároveň sú však pripravené projekty obnovy za viac než 770 miliónov eur, na ktoré financie nestačili.
Spoločná výzva adresovaná štyrom rezortom – Ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Ministerstvu hospodárstva SR, Ministerstvu životného prostredia SR a Ministerstvu dopravy SR – obsahuje konkrétne návrhy riešení:
- Revízia Operačného programu Slovensko – vyčleniť minimálne 270 mil. eur ročne na obnovu verejných budov.
- Zákon o energetickej efektívnosti – vytvoriť rámec pre širšie využívanie garantovaných energetických služieb.
- Modernizačný fond – uvoľniť ďalšie zdroje pre pripravené projekty obnovy.
- Národný plán obnovy budov – stanoviť investičnú potrebu aspoň 550 mil. eur ročne a záväzne pomenovať zdroje jej financovania do roku 2034.
„Únia miest Slovenska sa pripojila k tejto výzve, pretože stav verejných budov na Slovensku je alarmujúci a mestá a obce s tým denne zápasia. Nové programové obdobie príde až v roku 2028, nevieme, na aké výzvy sa máme pripraviť. Mestá majú pripravené projekty už aj so stavebnými povoleniami, preto žiadame štát, aby uvoľnil prostriedky na ich realizáciu,“ povedala Katarína Koncošová z Únie miest Slovenska, ktorá je zároveň prednostkou Mestského úradu v Trnave.
Potrebu obnovy verejných budov potvrdzuje aj Jozef Viskupič, predseda SK8 a trnavský župan: „Obnova verejných budov nie je len technická modernizácia. Je to investícia do prostredia, v ktorom sa vzdelávame, liečime a poskytujeme verejné služby. Slovensko potrebuje stabilný systém financovania obnovy verejných budov, ktorý umožní krajom plánovať bez kompromisov. Iba tak dokážeme zanechať budúcim generáciám regióny, ktoré sú moderné, energeticky úsporné a kvalitné pre život.“
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) oceňuje, že v posledných rokoch smerovali do obnovy verejných, školských a sociálnych budov významné zdroje. Napriek tomu sú tieto investície podľa nich nedostatočné vzhľadom na celkový infraštruktúrny dlh, ktorý presahuje 46 miliárd eur. „Mnoho samospráv má spracované projektové dokumentácie pre obnovu svojich budov, ktoré však doposiaľ neboli realizované z dôvodu neúspešnosti ich projektov a ak tieto zámery nebudú dofinancované, dokumentácie prepadnú a obce budú musieť vynaložiť ďalšie financie na ich aktualizáciu v novom programovom období,“ povedal podpredseda Komory miest v ZMOS a starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren.
ZMOS považuje za kľúčové aj zriadenie Fondu na predprojektovú prípravu - nástroj, ktorý by financoval nielen novú projektovú dokumentáciu, ale aj energetické certifikáty, audity, aktualizácie existujúcich dokumentácií a refundáciu nákladov, ktoré samosprávy už z vlastných rozpočtov zaplatili. Takýto fond by umožnil rýchlo využiť pripravené projekty a okamžite spustiť investície do obnovy budov v mestách a obciach.
Podľa analýz je potrebné investovať 550 miliónov eur ročne, aby Slovensko splnilo cieľ obnovy 3 % verejných budov ročne, čo je minimum pre zabezpečenie ich životnosti. Ak vláda neprijme dodatočné opatrenia, obnova verejných budov sa už koncom tohto roka prakticky zabrzdí, čo bude mať negatívny dopad aj na stavebný sektor a regionálnu ekonomiku. „Obnova verejných budov nie je len otázkou komfortu a estetiky, ale predovšetkým rozumnou investíciou. Každých 100 miliónov eur vložených do obnovy prinesie štátu späť asi 30 miliónov eur vo forme daní a odvodov,“ dodal Peter Robl z BPB.
BPB pripravilo sériu videí, na ktorých mapuje skúsenosti samospráv s obnovou verejných budov, nájdete ich na TOMTO ODKAZE.
*****
O Budovách pre budúcnosť
Platforma Budovy pre budúcnosť je najväčšie profesionálne záujmové združenie pre sektor budov na Slovensku. Prostredníctvom svojich 8 členských organizácií reprezentujú Budovy pre budúcnosť takmer 1060 subjektov aktívnych v oblasti stavebníctva a zvyšovania energetickej efektívnosti.
BPB aktívne formuje verejné politiky s cieľom podporovať vysoko kvalitatívnu úroveň výstavby a obnovy budov s dôrazom na energetickú hospodárnosť, kvalitu vnútorného prostredia a princípy udržateľnosti budov. Členmi sú: Združenie pre podporu obnovy bytových domov, SLOVENERGOokno, Asociácia výrobcov minerálnych izolácií, Asociácia poskytovateľov energetických služieb, Slovenský zväz pre chladenie, klimatizáciu a tepelné čerpadlá, Stavebná fakulta STU, Fakulta architektúry a dizajnu STU a Citenergo.