Slovensku stále chýba zákon o zmene klímy, ktorý by jasne stanovoval povinnosti a ciele pri znižovaní emisií skleníkových plynov. Nová legislatíva by taktiež mala prispieť k posilneniu sankčných mechanizmov pri nedodržiavaní cieľov v oblasti národných klimatických politík.
Za tento medzinárodný záväzok hlasovala v roku 2021 v europarlamente aj časť vtedajších slovenských europoslancov a jeho prijatie je zakotvené aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR na základe ostatnej kontroly preto odporúča poslancom parlamentného výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo, aby uznesením zaviazali Ministerstvo životného prostredia (MŽP) obnoviť prípravu klimatického zákona. Vzhľadom na prierezový charakter problematiky kontrolóri výboru tiež odporúčajú zaviazať všetky rezorty podieľajúce sa na dosahovaní a financovaní znižovania emisií CO2, aby tak proaktívne vstúpili do spolupráce s rezortom životného prostredia.
Audit zameraný na opatrenia na ochranu klímy v slovenských podmienkach realizovala národná autorita pre oblasť externej kontroly s použitím medzinárodnej metodiky Climate Scanner, ktorú v rokoch 2023-2024 vytvorila pracovná skupina zástupcov najvyšších kontrolných inštitúcií združených v celosvetovej kontrolórskej organizácii INTOSAI. Ide o prvý globálny nástroj, ktorý má pomáhať zúčtovať pokrok v klimatických, zelených politikách na národnej, regionálnej, ale taktiež celosvetovej úrovni. Na vypracovaní tejto metodiky sa od začiatku podieľalo 18 krajín a Európsky dvor audítorov. Z Európy mali okrem Slovenska zastúpenie Fínsko a Veľká Británia. „Snahou bolo vyvinúť jednotný nástroj na hodnotenie klimatických opatrení v rôznych častiach sveta a vzájomne porovnávať zelené dáta aj vďaka globálnemu informačnému systému. Nehovoriac o tom, že vďaka jasnej medzinárodnej metodike bude možné výstupy z národných auditov využiť napríklad zo strany OSN na kontrolu plnenia národných záväzkov a na pokrok v dosahovaní ich merateľných cieľov,“ zdôraznil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Dodal, že minulý rok už testovalo hodnotenie podľa metodiky Climate Scanner sto kontrolných úradov z celého sveta. Na jesennom kongrese svetových kontrolórskych inštitúcií v Egypte by mala byť táto medzinárodná metodika hodnotenia pokroku v oblasti klimatických zmien oficiálne schválená a bude potom platiť v rámci celosvetovej komunity kontrolných úradov. „Tak ako sa vláda prihlásila k dodržiavaniu klimatických cieľov, tak sa ako kontrolný úrad hlásime k našim medzinárodným záväzkom pri výkone kontroly, ako aj k účasti na tvorbe kontrolórskej metodiky a na jej testovaní. Chceme byť aj školiteľom pri zavádzaní tohto nástroja v rámci európskej komunity nezávislých kontrolných inštitúcií,“ zdôraznil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo.
MŽP začalo pracovať na zákone o zmene klímy v roku 2021. V súlade s dobrou praxou vybraných krajín mal okrem iného zvýšiť aj právnu vymáhateľnosť všetkých cieľov Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR (NUS), ako aj cieľov z oblasti adaptácie krajiny na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Zároveň mal stanoviť povinnosti miestnej samosprávy a tým odstrániť istý stupeň právnej neistoty. Definoval sankčný mechanizmus, zakotvoval právo klimatickej žaloby a odstraňoval nejednoznačnosť povinností v oblasti prijímania adaptačných opatrení a opatrení na znižovanie emisií skleníkových plynov pre mestá a obce. Kontrolou bolo zistené, že príprava návrhu zákona o zmene klímy bola zastavená po medzirezortnom pripomienkovom konaní a po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady v roku 2023. „Neprijatie zákona je negatívny signál vo vzťahu k medzinárodnej reputácii Slovenska. Chýbajúci zákon môže našej krajine sťažovať prijímanie opatrení v dosahovaní cieľov pri znižovaní emisií CO2,“ upozornil podpredseda slovenských kontrolórov. Pripomenul aj to, že Slovensko netransponovalo v plnom rozsahu Smernicu o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, za čo nám môže hroziť infringement zo strany Európskej komisie.
Štátni kontrolóri ďalej poukazujú na to, že Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, ktorou sa okrem iných definuje rámec národných cieľov znižovania celkových emisií CO2 a určujú sektory znižovania emisií CO2, nebola aktualizovaná v zmysle legislatívy EU „Fit for 55“. Tá obsahuje záväzok znížiť pre celú Úniu celkové emisie CO2 do roku 2030 o 55 % oproti úrovni z roku 1990. V NUS tiež chýbajú dodatočné opatrenia v zmysle aktuálnej legislatívy EÚ na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. V NUS, v Stratégii adaptácie SR na zmenu klímy (NAS), ako aj na ňu sa viažucej Koncepcii vodnej politiky SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 chýbali identifikované riziká, ktoré by mohli ohrozovať dosahovanie cieľov či riadenie týchto rizík. NAS a Akčný plán pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy neobsahujú vyčíslenie celkových nákladov na ich implementáciu. „Napriek tomu, že v súčasnosti dochádza k celosvetovému ústupu od environmentálne udržateľných riešení v prospech zvyšovania konkurencieschopnosti štátov na globálnom trhu, čo je legitímna reakcia na globálne ekonomické zmeny, je nutné si uvedomiť aj to, že preferovať tento trend môže mať negatívne dôsledky na zdravie a kvalitu života obyvateľov. Preto by sme pod tlakom novej situácie nemali zabúdať na to, že ekonomický aspekt kvality života sa najlepšie napĺňa v kvalitnom životnom prostredí, a teda neupúšťať od úsilia napĺňať aj strategické záväzky v oblasti klímy a životného prostredia,“ upozornil J. Ivančo a dodal, že je to téma, ktorá má zásadný dopad na kvalitu života budúcich generácií.
