Zľava: Radomír Brtáň, 1. podpredseda ZMOS, Branislav Tréger, predseda ZMOS a Michal Sýkora, podpredseda ZMOS
V návrhu rozpočtu verejnej správy pre mestá a obce na roky 2020 až 2022 nie sú premietnuté všetky dosahy prijatých legislatívnych opatrení v priebehu rokov 2018 a 2019.
Po skončení rokovania zástupcov Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) na Štrbskom Plese to skonštatoval jeho predseda Branislav Tréger s tým, že takto dochádza k zásadným disproporciám medzi tvorbou zdrojov a zákonnými výdavkami.
„Z pohľadu tvorby rozpočtu na roky 2020 až 2022 zostáva našou zásadnou požiadavkou zreálniť východiskovú rozpočtovú základňu hospodárenia miest a obcí za rok 2019. Kým schodok štátneho rozpočtu sa má podľa aktualizovaných údajov pre rok 2019 zvýšiť oproti rozpočtu na roky 2019 až 2021 o cca 222,1 milióna eur na – 1,2 miliardy eur, ministerstvo očakáva zachovanie prebytkového hospodárenia miest a obcí v metodike ESA 2010 na pôvodnej úrovni + 234,5 milióna eur,“ ozrejmil Tréger. Podľa neho je však už teraz jasné, že samosprávy budú v tomto roku hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, prípadne dokonca s miernym schodkom.
Z pohľadu ZMOS je aj výška rozpočtového prebytku na rok 2020 v sume takmer 102 miliónov eur nereálna a združenie predpokladá, že vývoj rozpočtu bude ešte horší. Podľa výkonného podpredsedu ZMOS Jozefa Turčányho budú mestá a obce nútené zapájať do rozpočtu násobne vyššie zdroje z rezerv, zvyšovať celkové zadlženie, čím sa výrazne zhorší celkový výsledok ich hospodárenia. Niektoré väčšie mestá už teraz avizovali zvyšovanie daní a poplatkov, čo v konečnom dôsledku pocítia najmä občania.
„Prenesené kompetencie taktiež nie sú zo strany štátu dofinancované, čo nám robí obrovský problém. Asi najhoršie je to v školstve, na základe štúdie doplácame deväť miliónov eur na základné školy. Je to vysoká suma a pritom prenesená kompetencia by mala byť doplatená štátom vo výške 100 %. Ďalšie výdavky prinášajú športové či rekreačné poukazy,“ skonštatoval Tréger. Členovia Rady ZMOS zároveň odmietli, že samospráva má dosť peňazí a tieto nové kompetencie zaplatí ľahko. Ušetrené prostriedky môžu totiž prioritne použiť na kapitálové výdavky a investície a nie na prevádzkové náklady či platy zamestnancov. „Preto sa veľmi ľahko môže stať, že z predpokladaného prebytku ministerstva financií sa stane schodok,“ skonštatoval Tréger.
Podpredseda ZMOS Michal Sýkora tiež podotkol, že všetko sa začalo chodníkovou novelou a pokračovalo to ďalšími prenesenými kompetenciami. „Stalo sa to bez toho, aby sa tieto zmeny s nami konzultovali. Budúci rok tak bude pre nás dosť náročný, pretože zákonné povinnosti si plniť musíme a zároveň občania očakávajú, že sa poplatky zvyšovať nebudú,“ dodal.
V tejto súvislosti ZMOS žiada NR SR upraviť v návrhu rozpočtu na rok 2020 bežné transfery na prenesený výkon štátnej správy na všetkých úsekoch tak, aby boli v plnom rozsahu finančne pokryté potreby miest a obcí pri plnení úloh. Združenie tiež žiada vyčleniť v kapitole rezortu práce desať miliónov eur na pokračovanie financovania projektu „obedy do škôl“. Chce tiež okrem iného vyčleniť v kapitole ministerstva školstva pre rok 2020 finančné prostriedky na kapitálové výdavky a vybavenie spojené s dobudovaním materských škôl v rámci povinného predprimárneho vzdelávania 5-ročných detí od 1. januára 2021.
„Máme zásadné výhrady k rozpočtu, takže sa pokúsime zásadné veci zmeniť, aby to fungovanie v mestách a obciach nebolo oklieštené. Budeme sa snažiť získať zdroje z vládnych rezerv najmä na školstvo, stavebné konanie, matriky, ale aj na mzdový vývoj,“ upozornil na záver Turčány.
