PPP je nástroj rozvoja územia
Verejno-súkromné partnerstvá v prostredí miest a obcí môžu mať rôznu formu, spôsoby aj zamerania. Majú mimoriadny potenciál, ktorého kvalita závisí od miery odstránenia rizík, pričom priamo súvisí s kvalitou zabezpečovania konkrétnych služieb. Verejno-súkromné partnerstvá je potrebné vnímať ako nástroj rozvoja územia formou externých finančných zdrojov a zhodnotenia verejného majetku. Sú tiež súčasťou alternatívneho financovania municipálneho rozvoja a mali by tvoriť „alternatívny plán“ financovania potrieb po ukončení programového obdobia Európskych investičných fondov vo forme ako ich desaťročia poznáme.
PPP sú oprávnená investičná potreba
Práve alternatívne financovanie municipálneho rozvoja prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev je príležitosť oproti možnostiam, na ktoré sa mestá a obce najčastejšie orientujú. Napokon, Združenie miest a obcí Slovenska sa v prieskume realizovanom v priebehu marca – apríla 2020 na reprezentatívnej vzorke 466 respondentov pýtalo starostov a primátorov na to, aké externé zdroje financovania doposiaľ využili ich samosprávy na rozvojové potreby. Napriek tomu, že ide o prieskum z roku 2020, stále odzrkadľuje postoje štatutárnych predstaviteľov miest a obcí z aktuálneho volebného obdobia. Najviac až 53 % samospráv, doposiaľ využilo úver z komerčnej banky. Viac ako štvrtina (25,5 %) v prieskume uviedla, že doposiaľ nevyužili externé zdroje financovania. Skúsenosti s úverom zo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s. má 15,2 % samospráv. Private public partnership využilo 1,5 % miest a obcí. Celkovo 1,3 % z nich odpovedalo, že využili úver z Európskej investičnej banky, prípadne Rozvojovej banky RE. Zdroje zo Slovak Invest Holdingu nevyužila ani jedna samospráva odpovedajúca v prieskume. K tejto téme sa celkovo nevedelo vyjadriť 4,5% oslovených respondentov.
Verejno-súkromné partnerstvá sú reálnou konkurenciou na trhu finančných možností a postupom času majú všetky predpoklady na to, aby sa stali riadnym finančným nástrojom, ktorý bude miestna územná samospráva využívať štandardne, výhľadovo a systematicky. Vo výraznej miere ich treba vnímať aj ako prirodzenú reakciu na tzv. eurofondovú depresiu, pri ktorej strata dôvery, individuálne sklamania, nejasnosť z nastavovania procesov, ale aj neopodstatnená byrokratická záťaž nútia samosprávy orientovať svoju pozornosť na iné možnosti financovania rozvojových investičných zámerov. Musíme o nich hovoriť ako o oprávnenej investičnej potrebe.
Je zrejmé, že práve efektivita, potreba a nevyhnutnosť sú popri túžbe skvalitňovať život a zjednodušovať procesy relevantnými vstupmi do riešení, ktoré je potrebné vnímať ako konštruktívny vklad do nevyhnutného nastavenia podmienok pre rozvoj verejno-súkromných partnerstiev v prostredí miestnej územnej samosprávy. Práve široká paleta verejných služieb na komunálnej úrovni odkrýva priestor spoločných investičných aktivít v partnerstvách.
„Výraznejšia spolupráca verejného sektora s privátnym môže pomôcť v lepšom nastavení mnohých verejných politík na lokálnej úrovni. Súkromné spoločnosti, bez ohľadu na majetkový podiel samospráv sa etablujú v mnohých segmentoch. Či už v zdravotníctve, v správe ciest, pri ich zimnej údržbe a podobne. Všade tam, kde spolupráca verejného a privátneho sektora môže v dlhodobom horizonte priniesť ekonomickú stabilitu, dostupnosť verejných služieb v požadovanej kvalite a rovnako aj obslužnosť územia,“ povedal predseda ZMOS Branislav Tréger. Napokon, podľa predsedu ZMOS: „Tento koncept má preukázateľne výrazne pozitívne dopady na koordinovaný rozvoj územia, formovanie lokálnej hospodárskej politiky a úzku spoluprácu samospráv na úrovni mikroregiónov.“
PPP v zdravotníctve má výsledky
Príklady PPP projektov z hľadiska ekonomickej udržateľnosti, pozitívnych sociálnych dopadov, ale aj dosahu samospráv na obslužnosť územia a dostupnosť verejných služieb predstavia primátori Levoče, Partizánskeho a Šiah, nakoľko v každom z týchto miest dlhodobo, v ekonomicky priaznivých číslach pôsobia nemocnice zriadené a prevádzkované formou PPP projektu.
Miroslav Vilkovský, primátor Levoče, približuje parametre nastavenia mestskej nemocnice: „Reforma zdravotníctva začala v rokoch 2002-2005, poskytovanie zdravotnej starostlivosti je službou rovnakou ako ktorákoľvek iná. V tomto období bola aj Všeobecná nemocnica s poliklinikou Levoča ako príspevková organizácia pretransformovaná na akciovú spoločnosť so 100 %-tným vlastníctvom mesta Levoča. Za predchádzajúcich 15 rokov prešla rôznymi racionalizačnými zmenami, ktorých výsledkom bolo zvýšenie efektívnosti, hospodárnosti procesov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov širšieho regiónu Spiša, Liptova, Gemera a Šariša. Vláda I. Radičovej v PVV v 2010 roku sa zaviazala, že uskutoční transformáciu nemocníc na obchodné spoločnosti, a to nielen štátnych, ale aj neziskových nemocníc, v záujem zvýšenia transparentnosti podnikania v poskytovaní zdravotníckych služieb. Ďalej sa zaviazala k dodržiavaniu efektívneho riadenia nemocníc vo vlastníctve štátu vrátane zverejňovania ich zmluvných vzťahov a transparentného obstarávania tovarov a služieb potrebných na ich prevádzku. Na tomto 15 ročnom príklade chceme poukázať, ako sa dá postupne so zadlženého zdravotníckeho zariadenia vytvoriť zariadenie, ktoré nevytvára dlhy verejnému sektoru v spolupráci so súkromným investorom.“
Primátor Partizánskeho Jozef Božik v tejto súvislosti uvádza: „Prenájom nehnuteľností a hnuteľného majetku nemocnice v Partizánskom nie je typickým príkladom PPP projektu. Mesto prenechalo svoj majetok do nájmu súkromnej spoločnosti, aby poskytovala zdravotnícke služby namiesto pôvodného subjektu založeného mestom s cieľom stabilizovať finančné hospodárenie a tiež zachovať a rozvíjať veľmi špecifickú oblasť zdravotníctva, ktorá si vyžaduje samostatné know-how a ďalšie kapitálové zdroje, ktoré ďaleko prevyšujú rozpočtové možnosti mesta."
Štefan Gregor, primátor mesta Šahy približuje situáciu na juhu Slovenska: „Mesto dokáže investovať a zvelaďovať svoj majetok aj vďaka úspešným projektom z eurofondov, súkromné spoločnosti a neziskové organizácie poskytujú služby za lepších podmienok. Občania v tejto chvíli jednoznačne prosperujú z tejto spolupráce. Mesto je vlastníkom areálu, kde sa poskytujú zdravotnícke služby. Mesto nie len prenajíma (za symbolické sumy) súkromným spoločnostiam a občianskemu združeniu priestory, ale intenzívne spolupracuje. Nikto sa nezadlžuje, ale najhlavnejšie je, že dokážeme spoločnými silami poskytovať dostupnú starostlivosť pre chorých z celého regiónu. Táto dobrá spolupráca všetkých strán má veľmi pozitívny dopad na občanov nášho regiónu, dokážeme sústrediť v jednom areáli viac služieb. Pacient navštívi obvodného lekára, o pár metrov ďalej má špecialistu a v prípade potreby má o pár metrov CT, digitálny röntgen a kvalitne vybavené laboratóriu. Kým sa vráti z odborného vyšetrenia, tak vďaka kvalitne vybudovanému komunikačnému systému má lekár k dispozícii vyjadrenie odborného lekára po vyšetrení a tak isto aj výsledok CT vyšetrenia alebo röntgenu. Dnes poskytuje v areáli nemocnice zdravotnícke služby už viac súkromných spoločností a sociálne služby jedno občianske združenie.“
Jasné závery a konkrétne odporúčania
Združenie miest a obcí Slovenska preto na základe spracovanej analýzy požaduje:
1.) Odstrániť falošné mýty, ktoré vytvárajú nedôveru a doposiaľ nechávajú možnosti verejno-súkromných partnerstiev ako marginalizované riešenie sprevádzajúce mimoriadne vysoké riziká.
2.) Posilňovanie know-how, dokáže zvýšiť mieru pripravenosti miestnej územnej samosprávy viesť sociálno-ekonomický dialóg s privátnym sektorom o optimálnom nastavení projektov verejno-súkromných partnerstiev ako relevantného nástroja pre financovanie koordinovaného rozvoja územia vo vzťahu k plneniu mnohých úloh miestnej územnej samosprávy.
3.) Umocnenie spoločenskej zodpovednosti a príklady dobrej praxe sú najvhodnejšou reakciou na podporu verejno-súkromných partnerstiev na úrovni miestnej územnej samosprávy. Dokazujú oprávnenosť spoločenskej objednávky a dopytu po tomto systematickom riešení.
4.) Potrebujeme zvýšiť informovanosť o úspešných príkladoch z praxe, kde sa osvedčili verejno-súkromné partnerstvá, nakoľko práve tento prístup dokáže eliminovať tzv. falošné mýty, zároveň umocní dôveru samosprávy voči tomuto finančnému nástroju. V tejto súvislosti ale netreba zabúdať ani na prípadné neúspešné projekty, ktoré môžu pomôcť z hľadiska eliminácie, alebo opakovania chýb pre ostatné mestá a obce.
5.) Na Slovensku potrebujeme jasnú stratégiu riadenia investícií do verejnej sféry, nakoľko aj v záujme centrálnej vlády musí byť príprava Slovenskej republiky na poeurofondové obdobie, kedy bude naďalej potreba, ale aj nevyhnutnosť investícií do verejnej sféry. Otázne zostane, aká široká konkurencia alternatívnych nástrojov financovania municipálneho rozvoja bude k dispozícii. Práve tu vidíme priestor na komplexný prístup k podpore verejno-súkromných partnerstiev na lokálnej úrovni.
6.) Štruktúra demografického vývoja, mobilita ľudí a vidiek ako ucelená súčasť územia, ktorého súčasťou zo všetkých samospráv je 96 % dedín a 10 miest s počtom obyvateľov nad 50 000 z celkového počtu 141 miest predstavujú relevantné impulzy pre dlhodobé a udržateľné verejné investície na lokálnej úrovni.
7.) Príklady a priame skúsenosti zo slovenských samospráv obohatené o konkrétne príklady z Českej republiky sú podporné argumenty pre závery a odporúčania, ktoré je potrebné vnímať ako východiská pre nadchádzajúce obdobie. Sú zároveň mimoriadne cenným vstupom do serióznej a vecnej diskusie o potrebe podpory verejno-súkromných partnerstiev na lokálnej úrovni.
8.) Verejno-súkromné partnerstvá majú široké uplatnenie v rámci zabezpečovania mnohých verejnoprospešných činností na úrovni samospráv, pričom dokážu pomôcť v rozvoji medziobecnej spolupráce a formovaní mikroregiónov.
9.) Verejno-súkromné partnerstvá pomáhajú nastavovať verejné politiky na lokálnej úrovni a podporovať lokálnu hospodársku politiku.
Súčasťou analýzy ZMOS sú aj príklady dobrej praxe z hľadiska združených investícií, dosiahnutých prínosov, pričom nechýbajú ani vzorové dokumenty a mimoriadne dôležité informácie napríklad od samospráv z Českej republiky. Analytická štúdia bola spracovaná v rámci národného projektu Podpora kvality sociálneho dialógu, vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu cez Operačný program Ľudské zdroje. Analýza je verejne prístupná v Knižnici na web stránke ZMOS, kde sú k dispozícii aj ostatné, doposiaľ vytvorené analytické dokumenty NP PKSD.
