Vedeli ste, že priemerná ročná teplota na Slovensku sa za posledných 100 rokov zvýšila o 1,1 °C? Môže sa to javiť ako nízke číslo, ale aj jeden stupeň navyše dokáže zmeniť klímu natoľko, že sa u nás veľmi často striedajú obdobia dažďov, sucha a extrémnych klimatických javov.
Popritom majú dôsledky zmeny klímy v rozličných regiónoch rozdielnu frekvenciu a intenzitu. Aj o tom je novembrová téma kampane KlímaTYzuj sa z dielne Slovenskej agentúry životného prostredia.
Podľa dát Slovenského hydrometeorologického ústavu prší na juhu Slovenska o 10 % menej v porovnaní so severom našej krajiny. Aj tam však došlo k poklesu atmosférických zrážok o 5 %, podobne je to aj na severovýchode Slovenska. Takéto výrazné rozdiely sú jedným z prejavov zmeny klímy. Klimatické zmeny ovplyvňujú nielen poľnohospodárstvo, lesníctvo či vodné zdroje, ale aj slovenskú ekonomiku. Kvôli suchu je úroda nižšia, poveternostné extrémy dokonca nepriaznivo vplývajú aj na zdravie obyvateľstva. Čo robiť, aby sme predchádzali ďalšiemu zhoršovaniu extrémnych prejavov počasia a zároveň minimalizovali riziká s tým spojené?
Pomôcť by mohla vhodne zvolená kombinácia tzv. adaptačných a mitigačných opatrení. Adaptačné opatrenia predstavujú možnosti, ako sa prírodné a sociálno-ekonomické systémy môžu prispôsobiť prebiehajúcej alebo očakávanej zmene klímy. Patrí k nim napríklad budovanie dažďových záhrad, vegetačných striech, vertikálnych záhrad a zelených stien, využívanie zatrávňovacej dlažby aj vysádzanie zelene. Nemenej dôležitými sú mitigačné opatrenia zamerané na znižovanie emisií alebo zvyšovanie záchytov skleníkových plynov. Sem môžeme zaradiť obmedzenie spaľovania fosílnych palív a zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie, rozumné obrábanie pôdy, predchádzanie vzniku odpadu, efektívne využívanie energie na strane výroby a spotreby, stavbu energeticky úsporných budov a takisto podporu udržateľnej mobility. Veľká pozornosť sa v tomto smere venuje aj ochrane prírody. Zabránenie odlesňovaniu, obnovovanie lúk, mokradí, lesov a zakladanie nových lesných porastov je nevyhnutné pre zachovanie biodiverzity a zachytávanie uhlíka z ovzdušia.
Je potrebné zdôrazniť, že zmena klímy je jednou z najvážnejších environmentálnych výziev, ktorým Slovensko aktuálne čelí. Jej dôsledky pociťujeme dnes a ovplyvnia aj našu budúcnosť a budúcnosť našich detí. Konajme preto teraz a nie potom, keď už bude neskoro. Ako? Napríklad založením biodiverzitnej lúky či dažďovej záhrady. Pritom nejde o žiadne zložité technologické riešenia, ale aktivitu, ktorú zvládne naozaj každý.
Výzva na november: Zaujímaj sa!
Zmena klímy je problém globálny, ale adaptácia na ňu je lokálna záležitosť. Niektoré adaptačné opatrenia sú nenáročné na čas, financie či údržbu. Je možné ich zrealizovať rýchlo a svojpomocne vo svojom bezprostrednom okolí. Zaujímajte sa o to, čo sa už v tomto smere robí a s čím môžete prispieť Vy.
1. Zistite, aké adaptačné opatrenia sa realizovali vo Vašom meste, v obci, na pracovisku, v škole.
2. Odfoťte aspoň jedno opatrenie a nahrajte fotku. Prípadne o ňom napíšte krátku správu.
3. Aj negatívne zistenie je zistenie. V tomto prípade nám napíšte, aké opatrenie by ste radi zrealizovali.
Odborným garantom novembrovej výzvy je Climate Change Living Lab Dropie.
Registrovať sa do výzvy môžete tu: https://www.ewobox.sk/sazp/klimatyzuj-sa/od-tatier-k-dunaju
