Návrh rozpočtu pre rok 2025 vychádzal z optimistických predpokladov. Slovenská ekonomika však v minulom roku spomalila, keď reálny rast HDP dosiahol iba 0,8 %. Ide o najnižšie tempo rastu za posledné tri roky, pričom zároveň výrazne zaostávalo za priemerom krajín Európskej únie. V predchádzajúcich dvoch rokoch pritom patrilo Slovensko v rámci Únie medzi nadpriemerne rastúce krajiny.
Táto zmena sa nedá pripísať len zhoršeniu vonkajšieho prostredia, clám zo strany USA či vojnovým konfliktom. Dnes je nevyhnutné stimulovať ekonomický rast, upozornil poslancov parlamentu predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy, keď v súlade so zákonom predložil do parlamentu Stanovisko úradu k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2025. Aj pre nedodanie plánovanej vojenskej techniky sa deficit verejnej správy v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi znížil. Rast výdavkov štátu a zadlženia však predbieha rast HDP, čo sa prejavuje rastom pomeru hrubého dlhu k HDP, ktorý v minulom roku stúpol už na 61,4 % HDP. Celkový dlh je na úrovni takmer 84 mld. eur, čo predstavuje viac ako 15 500 eur na jedného obyvateľa.
Kontrolný úrad upozorňuje na to, že príjmová časť konsolidačného balíka bola naplnená na necelých 80 %, keď sa z očakávaných 1,9 miliardy vybralo iba 1,5 miliardy eur. Reforma dane z pridanej hodnoty sa naplnila na približne 97 %.
„Rozdiel medzi očakávaným a skutočným výnosom bol najväčší pri transakčnej dani, keď sa vybralo o 168 miliónov menej a zmeny pri dani z príjmov právnických osôb priniesli do rozpočtu o bezmála sto miliónov eur menej, ako bol plán,“ uviedol šéf kontrolórov.
Nepodarilo sa naplniť ani konsolidačné opatrenia pri osobných výdavkoch zamestnancov štátu. Celkové mzdové výdavky kapitol vzrástli medziročne o 5,3 %, t. j. o 171,4 mil. eur. V aparáte ústredných orgánov štátnej správy v roku 2025 pracovalo 14 357 zamestnancov, čo je o 363 zamestnancov viac ako v roku 2024. Počet obsadených miest rozpočtových organizácií medziročne vzrástol o 227 osôb.
Bežné výdavky štátu zaznamenali medziročný rast o 5,4 % a dostali sa na úroveň 28,5 miliardy eur. Takmer polovica bežných výdavkov na tovary a služby v roku 2025 sa čerpala na služby, pričom medziročne vzrástli o 8,9 %, čo naznačuje rastúcu závislosť štátnej správy od externých služieb a zabezpečenia prevádzkových činností. V rámci služieb sa najviac výdavkov, 364,5 milióna eur, čerpalo na tzv. špeciálne služby, ktoré zahŕňajú okrem iného aj externé právne a advokátske služby.
„Pri konsolidácii verejných financií je viac ako nevyhnutné, aby sa kompetentní sústredili na výdavkovú stranu rozpočtu, vláda musí začať výrazne šetriť na prevádzke štátu. Výzvou zostáva transparentnosť a hospodárnosť pri používaní verejných zdrojov. Najväčší podiel, bezmála 81 miliárd dlhu, pritom vytvorili štátne inštitúcie,“ konštatuje Ľ. Andrassy.
NKÚ identifikoval nedostatky pri dodržiavaní zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. „Minulý rok až 16 veľkých projektov nebolo posúdených v súlade s rozpočtovými pravidlami. Išlo hlavne o investície patriace pod gesciu ministerstva dopravy, obrany ale aj školstva. Porušenie pravidiel súvisí s tým, že verejné obstarávanie bolo vyhlásené bez hodnotenia Útvaru hodnoty za peniaze rezortu financií,“ zdôraznil šéf národnej autority pre externú kontrolu.
V roku 2025 Slovensko dosiahlo tretiu najlepšiu bilanciu príjmov z európskych zdrojov za celú dobu čerpania eurofondov. Plnili sa prvé finančné míľniky programov realizovaných v rámci programového obdobia 2021 – 2027, pričom kapitálové výdavky tvorili len približne jednu štvrtinu z celkových výdavkov. Pri implementácii plánu obnovy dominovalo čerpanie kapitálových výdavkov, čo súvisí s realizáciou investícií predovšetkým v oblasti dopravy a zdravotníctva.
Zdravotníctvo bolo aj v roku 2025 v znamení vážnych systémových rizík. Dlhodobou výzvou zostáva aj lieková politika, kde kontrola NKÚ potvrdila neefektívne a neudržateľné nastavenie systému. Minulý rok bol rozpočet na lieky prekročený o takmer 70 mil. eur, a to napriek medziročnému navýšeniu výdavkov zo systému verejného poistenia o 155 miliónov na 1,72 miliardy eur. Prehlboval sa aj problém zadlženosti zdravotníckych zariadení a celkové záväzky v zdravotníctve sa oproti minulému roku zvýšili o 380 miliónov a dosiahli v závere roku 2025 hodnotu 2,42 miliardy. Z toho dlh trinástich štátnych fakultných a univerzitných nemocníc tvorí až takmer 1,4 miliardy eur. Kapitola ministerstva zdravotníctva dosiahla celkové výdavky na úrovni 2,97 miliardy eur, čo zodpovedá prekročeniu rozpočtu o 3,2 %.
„Viaceré realizované či ohlásene legislatívne zmeny môžu prispieť k lepšiemu zúčtovaniu limitovaných verejných financií v segmente verejného zdravotníctva, ich reálny prínos však bude závisieť od dôslednej implementácie a pravidelného zverejňovania odpočtov plnenia, ktoré nie sú stále dostupné,“ povedal.
V oblasti životného prostredia sa ako kľúčový problém ukázal nesúlad medzi rastúcim objemom dostupných finančných zdrojov a pretrvávajúcimi dlhodobými environmentálnymi dlhmi. Najvýraznejšie sa to prejavuje vo vodnom hospodárstve, kde investičné potreby na obnovu a dobudovanie infraštruktúry dlhodobo presahujú dostupné zdroje. Riziko sa netýka len výstavby kanalizácií a vodovodov, ale aj správy vodohospodárskeho majetku štátu, najmä pri financovaní Slovenského vodohospodárskeho podniku.
„Rast zdrojov v kapitole ministerstva životného prostredia a v Environmentálnom fonde možno vnímať ako pozitívny predpoklad na riešenie investičných dlhov, ale verejné zdroje musia skutočne smerovať do opatrení s preukázateľným prínosom, čo musia zodpovední zamestnanci rezortu dôsledne sledovať,“ zdôraznil predseda NKÚ.
Stanovisko NKÚ SR k Návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2025 je k dispozícii NA TOMTO ODKAZE (.pdf, 2 MB)