Nedôsledné triedenie odpadu podľa potravinárov vyvoláva dodatočné náklady na dotrieďovanie.
„Nerozumieme, prečo výrobcovia, ktorí si zakladajú a vlastnia OZV, majú potrebu sa od ich činnosti dištancovať,“ reagoval hovorca MŽP SR Tomáš Ferenčák na zástupcov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Potravinárskej komory Slovenska.
Týmito slovami vyjadril postoj envirorezortu k výhradám potravinárov, ktorí považujú zavedený systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov za nespravodlivý (podľa zákona o odpadoch platí od 1. júla 2016), netransparentný a neefektívny.
Znepokojivo zaznelo najmä konštatovanie potravinárov o netransparentnosti systému, ktorý výrobcovia platia, ale podľa zástupcov svojich komôr nevidia do reálnych nákladov na prevádzku a nemajú možnosť výšku poplatkov ovplyvniť.
Prvá reakcia OZV
Podľa zákona o odpadoch sú výrobcovia obalov jediní, ktorí môžu organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) zakladať, vlastniť a prevádzkovať. „Všetkých jedenásť založili výrobcovia,“ zdôrazňuje riaditeľka pre komunikáciu a marketing v najväčšej OZV ENVI - PAK Silvia Nosálová. „Výrobcovia u nás kontrolujú nakladanie s finančnými prostriedkami, vidia, koľko stojí reálne triedený zber v mestách a obciach. Majú na to nástroje – valné zhromaždenia, dozorné rady, predstavenstvá a podobne. Navyše ako nadnárodné spoločnosti si vedia porovnať náklady na triedený zber s inými krajinami, v ktorých pôsobia.“
Zo strany potravinárov tiež zaznela kritika, že dve najväčšie OZV (ENVI - PAK, NATUR-PACK) ovládli trh s vyše 90 percentami zazmluvnených obcí, čo je monopolom. Na druhej strane je však známe, že napríklad v susednom Česku, ktoré sa v kvalite odpadovej politiky pohybuje o triedu vyššie ako Slovensko, dlhé roky úspešne vykonáva činnosť jediná existujúca OZV.
Ďalšie dôvody kritiky potravinárov
Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov je podľa potravinárov nespravodlivý nielen preto, lebo znamená 5 až 10-násobné zvýšenie nákladov výrobcov na odpady z obalov, ale aj preto, že zaň platia iba výrobcovia, pričom zberové spoločnosti, OZV, obce a občania sa iba „vezú“.
Neefektívny je preto, lebo občan má separovaný zber zadarmo a nie je motivovaný kupovať výrobky v opakovane použiteľných obaloch. Nedôsledné triedenie odpadu tiež podľa potravinárov vyvoláva dodatočné náklady na dotrieďovanie, ktoré musia platiť výrobcovia.
Druhá reakcia OZV
„Na zvyšovanie poplatkov zo strany výrobcov upozorňoval envirorezort, aj my,“ reaguje S. Nosálová (ENVI - PAK). „V okolitých krajinách sa tak stalo pred rokmi, preto sú v kvalite odpadovej politiky na inej úrovni ako Slovensko. Naša OZV vychádzala zo stavu, v akom mestá a obce našla pri preberaní systému od 1. júla 2016. V mnohých bol triedený zber na nízkej úrovni, prípadne netriedili vôbec, v niektorých triedili dobre. Momentálne prebieha optimalizácia a nastavenie systému tak, aby bol pre občanov motivačný – mám na mysli vzdelávania, školenia, dopĺňanie infraštruktúry zberu, kontajnerov a podobne. Ale ako zástupcovia výrobcov si uvedomujeme, že všetka táto činnosť musí byť pre nich efektívna. Inak odídu ku konkurencii, do inej OZV.“
Doplnenie envirorezortu
Hovorca envirorezortu T. Ferenčák v reakcii na potravinárske komory doplnil, že zákon o odpadoch, vrátane rozšírenej zodpovednosti výrobcov za ich produkciu odpadov predstavuje jeden z podstatných pilierov boja proti skládkam, ktorý doteraz krajina, občania a životné prostredie prehrávali. Organizácie zodpovednosti výrobcov a výrobcovia však medzi sebou uzatvárajú zmluvné podmienky a tie sú také, aké si nastavia a dohodnú. „Vrátane ceny za riešenie odpadu,“ zdôraznil. „Ak je cenová ponuka jednej OZV pre nich neakceptovateľná, na trhu sú ďalšie. V súčasnosti predsa funguje 11 autorizovaných OZV pre obaly.“
T. Ferenčák tiež doplnil, že envirorezort sa neuzatvára pred prijatím možnej aplikačnej novely zákona o odpadoch: „O nateraz platnom zákone sme rokovali tri roky s dotknutými subjektmi, vrátane zástupcov výrobcov,“ doplnil. „O jeho aplikačnej novele rokujeme od februára tohto roka.“
