Utorok 20.08.2019
Dnes má meniny 
Anabela, Liliana
°C
07.02.2019 03:17

Ako ďalej v Európe aj vo svete s plastovým odpadom


Ilustračná snímka.


Štáty EÚ recyklujú iba necelú tretinu vlastných plastových odpadov. Vyplýva to z posledných štatistík Eurostatu za rok 2017.


Európania viac ako polovicu plastov vyvážajú do tretích krajín. Tento údaj sa príliš nezmenil ani po minuloročnom zákaze vývozu plastov do Číny, ktorá bola najväčším európskym odberateľom plastového odpadu.

V tomto kontexte neprekvapujú konštatovania, že aj najúspešnejšie západoeurópske štáty s funkčnými systémami odpadového hospodárstva majú problémy s recykláciou plastových odpadov. Napríklad vzoroví Švédi sami spaľujú veľký podiel plastov alebo ho vyvážajú do iných krajín. Škandinávci tak ročne okrem iného prispievajú k 400 miliónom ton skleníkového plynu CO2, čo je číslo vyprodukované spaľovaním všetkých plastov na celom svete. V inej vzorovej krajine – Nemecku (Nemci sú historicky považovaní za jeden z najporiadkumilovnejších národov) – zase dlhodobo klesá podiel opätovne použiteľných fliaš, ale stúpa množstvo vyprodukovaného plastového odpadu. Pod túto skutočnosť sa podpisuje bezradnosť ľudstva so zvládnutím stále rastúceho objemu i hmotnosti používaných plastov. Veď kým v celom svete pred sedemdesiatimi rokmi sa vyrobilo vyše milióna ton plastov ročne, postupne rastúci dopyt trhu spôsobil, že dnes hovoríme o 300-násobku.

Brzdou privysoká cena recyklácie

Pritom ekonómovia za zásadný problém považujú, že nielen zabehnuté, ale aj nové druhy plastov sú lacnejšie než z nich zrecyklovaný materiál. Napriek tomu sa v súčasnosti EÚ, ako vedúca sila krajín v boji za čo najmenej škodiacu likvidáciu odpadov, zasadzuje práve za uprednostňovanie recyklovania pred, podľa nej, menej vhodným spaľovaním a  nevhodným skládkovaním. Mimochodom, pri publikovaných ekonomických nevýhodách recyklácie plastov sa napríklad argumentuje, že ich nemožno recyklovať donekonečna, nehovoriac o tom, že už prvý recyklovaný výrobok nedosahuje parametre novo vyrobeného.

Prípadne sa používa argument, že dopyt po recyklovanom plaste v Európe reprezentuje len 6 percent dopytu po plastoch. Nedá sa nepripomenúť, že európski spracovatelia v kontexte tohto dôvodu a obhajobe tzv. minimalizovania zla volajú po čo najväčšom zredukovaní druhov vyrábaných plastov (napríklad slovenskí sa zjednocujú na počte troch-štyroch druhov), ale zatiaľ bez výraznejších výsledkov, respektíve výrazných zmien v stále sa rozširujúcom sortimente výroby.

Budúcnosť – ľahšie recyklovateľné obaly

Vychádzajúc zo stratégie Európskeho parlamentu (EP) - recyklovať do roku 2030 všetky plastové obaly - sa predpokladá, že tieto výrobky musia byť podstatne ľahšie recyklovateľné ako je široký sortiment dnešných. Samotné členské štáty pritom musia rátať s prijatím takých opatrení, ktoré by vytvorili v krátkosti povedané „zodpovedajúce štandardy kvality pre sekundárne plasty, zavedenie certifikátov na zvýšenie dôvery zo strany spracovateľov a spotrebiteľov, zavedenie pravidiel stanovujúcich minimálny obsah recyklovaného materiálu v niektorých výrobkoch a podnecovanie samotných členských štátov k tomu, aby znížili DPH na recyklované produkty“.

Bioplasty jednou z možností v budúcnosti?

Pri konfrontácii so súčasnou situáciou ohľadne zbavovania sa plastových obalov to znie zaujímavo. Aj keď len na papieri, ale zato z pohľadu Európy a sveta. Pravdepodobne aj z pohľadu napríklad praktického využitia patentu slovenských výskumníkov na výrobu bioplastov z pestovaných rastlín, ktorý momentálne zápasí o reálne uplatnenie napríklad v Číne, kde ho testujú.

Otázkou je, či nebude využitie bioplastov stopnuté napríklad argumentmi o vyčerpaní pôd, na ktorých by sa „plastové“ rastlinstvo pestovalo, či sa prijme zodpovedajúca legislatíva hlavne vo veľkých ekonomikách jednotlivých krajín, aby bioplasty boli ekonomicky porovnateľné s ostatnými plastmi a podobne.

Autor: (pš)


komentáre
SHOW ALL
podobné
09.02.2017
Slovensko zúfalo málo recykluje komunálny odpad
Slovensko recykluje 14,9 percenta komunálnych odpadov, čo je podstatne menej ako Česko (29,7 %), Maďarsko (32,2 %) či Poľsko (42,5 %) nehovoriac o Slovinsku (54,1 %). Vyplýva to z najnovšej štatistiky Eurostatu (Štatistického úradu Európskych spoločenstiev) za rok 2015.
viac
01.08.2017
Ľudstvo sa s recykláciou plastov zatiaľ veľmi nevyznamenáva
Z dosiaľ vyrobených 8,3 miliardy ton plastov sa v súčasnosti používa ešte približne 2,5 miliardy. Zo zvyšných 5,3 miliardy ton sa však len 9 percent podarilo recyklovať, 12 percent skončilo v spaľovniach a až 79 percent na skládkach alebo inak znečisťuje životné prostredie.
viac
07.09.2017
Plastové častice našli vo vode na pitie (aj na Slovensku)
Testy 132 zo 159 vzoriek domácností a hotelov piatich kontinentov potvrdili, že miniatúrne plastové častice (menšie ako mililiter) sa cez pitnú vodu dostávajú do ľudských tiel. Výskum mimovládnej organizácie Orb Media prezradil, že mikročastice sa našli aj v zdrojoch pitnej vody zo Slovenska.
viac
07.11.2017
Gigant v zelenej ekonomike prichádza na Slovensko
Na Slovensko mieri investícia za 8,5 milióna eur, ktorá vytvorí takmer 100 pracovných miest. Jeden z najväčších holdingov v Európe, zaoberajúci sa zeleným či obehovým hospodárstvom, vstúpi na slovenský trh. Skupina Green Group hodlá postaviť závod na spracovanie PET fliaš a mixovaných plastov.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.34 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.74 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.91 %