Utorok 11.12.2018
Dnes má meniny 
Hilda
1°C Bratislava
20.09.2018 12:54

Dlh žúp sa pohybuje od 33 do 99 eur na obyvateľa


Ilustračná snímka - samosprávne kraje.


Pozrite si nové rebríčky zadlženosti a finančného zdravia vyšších územných celkov. Dozviete sa napríklad, že najvyšší dlh (44 % bežných príjmov) má trnavský kraj a celkovo najhoršie finančné zdravie má košický kraj.


Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2017 v trnavskom kraji (44 % bežných príjmov predchádzajúceho roka, resp. 99 € na obyvateľa), čo v ich prípade znamená výrazné zhoršenie oproti roku predtým (35,4 %). Komunikačný odbor Trnavskej župy pre Hospodárske noviny uviedol, že k nárastu dlhu došlo „z dôvodu čerpania úverov od Rozvojovej banky Rady Európy, ktoré si zobralo ešte bývalé vedenie Trnavskej župy. Ide o investičné úvery, ktoré boli použité predovšetkým na rekonštrukciu škôl, sociálnych a kultúrnych zariadení, rovnako ako na rekonštrukciu ciest”.

Pohľad na účtovníctvo Trnavského VÚC potvrdzuje, že v roku 2017 významne narástli kapitálové výdavky, a to najmä na správu a údržbu ciest. Zatiaľ čo v roku 2016 na tento účel vynaložili 3,4 milióna eur, minulý rok to bolo vyše 17 miliónov. Možno teda konštatovať, že práve stavba a údržba ciest bola hlavným dôvodom zvýšenia dlhu, ktorý medziročne narástol v nominálnom vyjadrení o vyše 11 miliónov eur (z 44 na 55 miliónov eur).

V rebríčku podľa zadlženosti nasledujú trenčianska (36 %) a žilinská župa (35 %). Naopak, najlepší stav zaznamenali v nitrianskej župe (13 %, resp. 33 € na obyvateľa).

Napriek tomu, že všetky VÚC plnili ku koncu roka 2017 zákonom stanovené kritérium na celkový dlh, zadlženie trnavskej župy možno považovať za relatívne vysoké – prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy samospráv totiž začína pri zadlžení na úrovni 50 %. Ak je dlh nad touto úrovňou, samospráva musí zdôvodniť výšku dlhu, navrhnúť opatrenia na jeho zníženie a následne túto skutočnosť písomne oznámiť ministerstvu financií.

Jediným zákonným kritériom, s ktorým mali VÚC problémy, boli záväzky aspoň 60 dní po lehote splatnosti. Vzhľadom na relatívnu prísnosť nulovej tolerancie tohto kritéria mali k 31.12.2017 problémy s jeho splnením až štyri z ôsmich VÚC – dva z týchto štyroch VÚC však zaznamenali hodnoty na úrovni medzi 0 % a 0,05 % zo skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka, čo možno označiť za relatívne nízky podiel, ktorý môže nastať napríklad v dôsledku toho, že VÚC je síce dostatočne solventná, no odmieta uznať oprávnenosť niektorého záväzku. Vyššie hodnoty zaznamenali iba Banskobystrický (0,24 %) a Košický VÚC (1,71 %).

Hospodárenie samospráv však nehodnotíme iba z pohľadu jednotlivých ukazovateľov, ale aj pomocou súhrnného hodnotenia, ktorého cieľom je prostredníctvom jedného čísla komplexne ohodnotiť finančné zdravie samospráv.

Vedúcu pozíciu v hodnotení finančného zdravia obhájil Nitriansky VÚC (hodnotenie +5,03), ktorý zatiaľ ako jediný hodnotíme ako samosprávu s výborným finančným zdravím.

Naopak, najhoršie finančné zdravie má košická župa, ktorá dosiahla skóre +4,25, čo ju ešte stále zaraďuje do kategórie dobrého finančného zdravia, v ktorej sa nachádzajú aj všetky zvyšné župy.

Zaujímavosťou je, že hoci sa priemerné finančné zdravie za všetky VÚC medziročne zlepšilo (z 4,39 na 4,47 bodu), jednalo sa o najpomalší nárast za dlhé obdobie. Od roku 2011 sa totiž finančné zdravie zlepšilo medziročne vždy rýchlejším tempom ako za uplynulý rok (ak spriemerujeme všetky VÚC).

Finančné zdravie INEKO vyhodnocuje v záujme zistiť čo najobjektívnejší obraz o hospodárení samospráv. Popri zákonnom dlhovom kritériu zahŕňa aj dlhovú službu, bilanciu bežného účtu, záväzky po lehote splatnosti a záväzky viac ako 60 dní po lehote splatnosti. Skóre finančného zdravia je možné dosiahnuť v rozmedzí od 0 (najhorší možný výsledok) až po +6 (najlepší výsledok).

Presný opis metodiky výpočtu finančného zdravia možno nájsť na portáli http://www.hospodarenieobci.sk/ v sekcii Metodika.

Upozornenie: Nie je možné vylúčiť, že niektoré samosprávy svoje dlhy skrývajú napríklad ich prenesením na svoje organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti (napr. cez PPP projekty či dodávateľské úvery).

Tab. 1: Údaje o hospodárení VÚC za rok 2017 a výsledné skóre finančného zdravia

 Kompletnú analýzu hospodárenia VÚC obsahujúcu aj ďalšie indikátory možno nájsť na webe INEKO.

Portál a analýza sú súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa.

Hodnotenie finančného zdravia samospráv a prevádzku portálu finančne podporuje aj spoločnosť PosAm, spol. s r. o..

Cieľom projektu je zlepšiť informovanosť a prispieť tak k zvýšeniu tlaku občanov na zlepšovanie hospodárenia samospráv. Snahou INEKO je podpora stability verejných financií ako celku.

Obecne noviny č. 37-38/2018

Autor: Matej Tunega, analytik INEKO


komentáre
SHOW ALL
podobné
28.05.2016
Kraj vypracoval novú stratégiu zahraničných vzťahov
Nitriansky samosprávny kraj (NSK) chce v nasledujúcich rokoch posilniť svoju spoluprácu so zahraničnými regiónmi. Tá by mala pomôcť samotnému kraju, ale aj jednotlivým obciam a inštitúciám pri ich rozvoji a realizácii rôznych cezhraničných projektov.
viac
20.03.2017
Župa obstarala prvé zmeny a doplnky územného plánu regiónu
Od pondelka 20. marca bude mať verejnosť možnosť pripomienkovať územný plán župy. Dokument „Zmeny a doplnky č. 1 Územného plánu regiónu – Bratislavský samosprávny kraj“ bude od pondelka na elektronickej úradnej tabuli, ale k nahliadnutiu bude aj na Úrade BSK.
viac
27.06.2017
Dlh župy od januára klesol o 1,3 milióna eur
Dlh Bratislavského samosprávneho kraja od začiatku roka kontinuálne klesá. Za prvých šesť mesiacov sa znížil o 1,299 milióna eur.
viac
10.12.2017
Poprad sa podľa hodnotenia INEKO teší z výborného finančného zdravia
Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) prezentoval výsledky hodnotenia hospodárenia miest, obcí a územných celkov za rok 2016. Mesto Poprad sa podľa tohto hodnotenia teší z výborného finančného zdravia.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
78.02 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.80 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.18 %