Utorok 19.03.2024
Dnes má meniny 
Jozef
°C
20.09.2018 12:54

Dlh žúp sa pohybuje od 33 do 99 eur na obyvateľa


Ilustračná snímka - samosprávne kraje.


Pozrite si nové rebríčky zadlženosti a finančného zdravia vyšších územných celkov. Dozviete sa napríklad, že najvyšší dlh (44 % bežných príjmov) má trnavský kraj a celkovo najhoršie finančné zdravie má košický kraj.


Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2017 v trnavskom kraji (44 % bežných príjmov predchádzajúceho roka, resp. 99 € na obyvateľa), čo v ich prípade znamená výrazné zhoršenie oproti roku predtým (35,4 %). Komunikačný odbor Trnavskej župy pre Hospodárske noviny uviedol, že k nárastu dlhu došlo „z dôvodu čerpania úverov od Rozvojovej banky Rady Európy, ktoré si zobralo ešte bývalé vedenie Trnavskej župy. Ide o investičné úvery, ktoré boli použité predovšetkým na rekonštrukciu škôl, sociálnych a kultúrnych zariadení, rovnako ako na rekonštrukciu ciest”.

Pohľad na účtovníctvo Trnavského VÚC potvrdzuje, že v roku 2017 významne narástli kapitálové výdavky, a to najmä na správu a údržbu ciest. Zatiaľ čo v roku 2016 na tento účel vynaložili 3,4 milióna eur, minulý rok to bolo vyše 17 miliónov. Možno teda konštatovať, že práve stavba a údržba ciest bola hlavným dôvodom zvýšenia dlhu, ktorý medziročne narástol v nominálnom vyjadrení o vyše 11 miliónov eur (z 44 na 55 miliónov eur).

V rebríčku podľa zadlženosti nasledujú trenčianska (36 %) a žilinská župa (35 %). Naopak, najlepší stav zaznamenali v nitrianskej župe (13 %, resp. 33 € na obyvateľa).

Napriek tomu, že všetky VÚC plnili ku koncu roka 2017 zákonom stanovené kritérium na celkový dlh, zadlženie trnavskej župy možno považovať za relatívne vysoké – prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy samospráv totiž začína pri zadlžení na úrovni 50 %. Ak je dlh nad touto úrovňou, samospráva musí zdôvodniť výšku dlhu, navrhnúť opatrenia na jeho zníženie a následne túto skutočnosť písomne oznámiť ministerstvu financií.

Jediným zákonným kritériom, s ktorým mali VÚC problémy, boli záväzky aspoň 60 dní po lehote splatnosti. Vzhľadom na relatívnu prísnosť nulovej tolerancie tohto kritéria mali k 31.12.2017 problémy s jeho splnením až štyri z ôsmich VÚC – dva z týchto štyroch VÚC však zaznamenali hodnoty na úrovni medzi 0 % a 0,05 % zo skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka, čo možno označiť za relatívne nízky podiel, ktorý môže nastať napríklad v dôsledku toho, že VÚC je síce dostatočne solventná, no odmieta uznať oprávnenosť niektorého záväzku. Vyššie hodnoty zaznamenali iba Banskobystrický (0,24 %) a Košický VÚC (1,71 %).

Hospodárenie samospráv však nehodnotíme iba z pohľadu jednotlivých ukazovateľov, ale aj pomocou súhrnného hodnotenia, ktorého cieľom je prostredníctvom jedného čísla komplexne ohodnotiť finančné zdravie samospráv.

Vedúcu pozíciu v hodnotení finančného zdravia obhájil Nitriansky VÚC (hodnotenie +5,03), ktorý zatiaľ ako jediný hodnotíme ako samosprávu s výborným finančným zdravím.

Naopak, najhoršie finančné zdravie má košická župa, ktorá dosiahla skóre +4,25, čo ju ešte stále zaraďuje do kategórie dobrého finančného zdravia, v ktorej sa nachádzajú aj všetky zvyšné župy.

Zaujímavosťou je, že hoci sa priemerné finančné zdravie za všetky VÚC medziročne zlepšilo (z 4,39 na 4,47 bodu), jednalo sa o najpomalší nárast za dlhé obdobie. Od roku 2011 sa totiž finančné zdravie zlepšilo medziročne vždy rýchlejším tempom ako za uplynulý rok (ak spriemerujeme všetky VÚC).

Finančné zdravie INEKO vyhodnocuje v záujme zistiť čo najobjektívnejší obraz o hospodárení samospráv. Popri zákonnom dlhovom kritériu zahŕňa aj dlhovú službu, bilanciu bežného účtu, záväzky po lehote splatnosti a záväzky viac ako 60 dní po lehote splatnosti. Skóre finančného zdravia je možné dosiahnuť v rozmedzí od 0 (najhorší možný výsledok) až po +6 (najlepší výsledok).

Presný opis metodiky výpočtu finančného zdravia možno nájsť na portáli http://www.hospodarenieobci.sk/ v sekcii Metodika.

Upozornenie: Nie je možné vylúčiť, že niektoré samosprávy svoje dlhy skrývajú napríklad ich prenesením na svoje organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti (napr. cez PPP projekty či dodávateľské úvery).

Tab. 1: Údaje o hospodárení VÚC za rok 2017 a výsledné skóre finančného zdravia

 Kompletnú analýzu hospodárenia VÚC obsahujúcu aj ďalšie indikátory možno nájsť na webe INEKO.

Portál a analýza sú súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa.

Hodnotenie finančného zdravia samospráv a prevádzku portálu finančne podporuje aj spoločnosť PosAm, spol. s r. o..

Cieľom projektu je zlepšiť informovanosť a prispieť tak k zvýšeniu tlaku občanov na zlepšovanie hospodárenia samospráv. Snahou INEKO je podpora stability verejných financií ako celku.

Obecne noviny č. 37-38/2018

Autor: Matej Tunega, analytik INEKO


komentáre
SHOW ALL
podobné
28.05.2016
Kraj vypracoval novú stratégiu zahraničných vzťahov
Nitriansky samosprávny kraj (NSK) chce v nasledujúcich rokoch posilniť svoju spoluprácu so zahraničnými regiónmi. Tá by mala pomôcť samotnému kraju, ale aj jednotlivým obciam a inštitúciám pri ich rozvoji a realizácii rôznych cezhraničných projektov.
viac
09.12.2016
Trebišov dosiahol za rok 2015 historicky najvyššiu známku finančného zdravia
Mesto Trebišov za rok 2015 dosiahlo zatiaľ svoj prvý historický úspech. Hodnotu celkového finančného zdravia mesta Trebišov za rok 2015 ohodnotil INEKO známkou 4,4. Oproti roku 2014 tak došlo k zlepšeniu o dve desatiny, resp. o 4,76 %.
viac
27.06.2017
Dlh župy od januára klesol o 1,3 milióna eur
Dlh Bratislavského samosprávneho kraja od začiatku roka kontinuálne klesá. Za prvých šesť mesiacov sa znížil o 1,299 milióna eur.
viac
10.12.2017
Poprad sa podľa hodnotenia INEKO teší z výborného finančného zdravia
Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) prezentoval výsledky hodnotenia hospodárenia miest, obcí a územných celkov za rok 2016. Mesto Poprad sa podľa tohto hodnotenia teší z výborného finančného zdravia.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
76.93 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
3.14 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.93 %