Mestské funkčné regióny – nástroj medziobecnej spolupráce

Podujatie bolo zamerané na definovanie kritérií pre mestské funkčné regióny, stanovenie nástrojov na podporu medziobecnej spolupráce, predstavenie pohľadu štátu na funkčné celky regionálneho významu a vymedzenie základného rámca na podporu medziobecnej spolupráce. Jeho súčasťou bolo spoločné formulovanie záverov a odporúčaní.

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora v úvodnom príhovore zdôraznil význam medziobecnej spolupráce a účastníkom priblížil činnosti, ktoré ZMOS vykonáva v rámci jednotlivých aktivít v národnom projekte Modernizácia miestnej územnej samosprávy (ďalej len „NP ModMUS“).

Po jeho vystúpení nasledoval prvý tematický blok, v ktorom prednášajúci, spolu s účastníkmi hľadali odpoveď na otázku: Potrebuje Slovensko funkčné regióny?

Medziobecná spolupráca ako predpoklad modernizácie samosprávy bola témou príspevku odborného gestora národného projektu Michala Kaliňáka. Podľa jeho slov je pri téme mestských funkčných regiónov a medziobecnej spolupráce nevyhnutné vymedziť základné pojmy, z ktorých je zrejmé, že funkčný región musí byť v prvom rade kompaktný celok, od ktorého očakávame koordinovaný rozvoj na úrovni mikroregiónu, pričom jeho činnosť sa má orientovať na verejné služby, verejnoprospešné činnosti a vyššiu mieru spolupráce komunálu s regionálnou samosprávou. Za mimoriadne dôležité považuje odlišovanie viacerých prístupov k obciam. „Je najvyšší čas, aby sa v diskusii prestalo uvažovať o rušení či zániku obcí. Každá z nich má aj vo vzťahu k svojej stáročnej histórii právo na život a na tie, ktoré sa dobrovoľne vzdajú samosprávy myslí zákon, keďže umožňuje ich pričlenenie. Všetky ostatné samosprávy je potrebné výraznejšie podporovať vo vzťahu ku kooperácii a integrácii, aby čo najužšie spolupracovali so svojimi susedmi. Tak získajú výraznejšiu stabilitu, do svojej činnosti prinesú väčšiu efektivitu a spoločne dokážu formovať lokálnu hospodársku politiku,“ uviedol Michal Kaliňák.

Vladimír Slavík, expert z Katedry humánnej geografie a demografie Univerzity Komenského, predstavil výhody a prekážky funkčných regiónov. V úvode vystúpenia prezentoval historický exkurz, z ktorého okrem iného vyplýva, že mestské funkčné regióny sú mestské regióny pozostávajúce z jadra a zázemia, ktoré sú prepojené vzájomnými väzbami. „Tento výskumný smer sa začal rozvíjať na konci 60. rokov 20. storočia,“ konštatoval a ďalej predstavil mapy mestských funkčných regiónov, ktoré boli odborníkmi formulované v 80., 90. rokoch a v súčasnosti. Jeho predstavenie ponúklo aj medzinárodný rozmer vnímania problematiky vrátane konkrétnych výhod aj nevýhod, pričom jasne vymedzil kategorizáciu sídelných štruktúr a čo obsahovo a funkčne zahŕňa pojem „cities“.

Na túto prezentáciu nadväzovalo vystúpenie Petra Karpátyho, experta NP ModMUS z Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Ten sa sústredil na faktory ako vzdialenosť z obcí do okresných miest a krajských miest, problematiku združovania obcí a legislatívnu úpravu spolupráce obcí, vrátane skúseností s tzv. pólmi rastu v oblasti medziobecnej spolupráce.

Erika Horanská, vedúca oddelenia mestského rozvoja Ministerstva dopravy a výstavby SR, sa sústredila na mestské funkčné regióny z pohľadu štátu. Účastníkom podujatia predstavila parametre udržateľného integrovaného mestského rozvoja a pohľad OSN na problematiku miest. Zdôraznila význam novej urbánnej agendy, ciele a princípy mestského rozvoja. „Pre čo najlepšie pochopenie tejto komplexnej problematiky je nevyhnutné poznať aj typy obcí podľa celkového pohybu obyvateľstva a index ekonomického zaťaženia. Preto tieto fakty nechýbajú ani v mojej prezentácii,“ uviedla Erika Horanská počas diskusie s účastníkmi podujatia a predstavila im priority miest. Prebiehajúca diskusia s aktérmi mestského rozvoja nasvedčuje, že prioritou miest a obcí v ich okolí aj naďalej zostáva dopravná infraštruktúra, nielen jej budovanie, ale aj kontinuálna údržba; čoraz viac predstaviteľov miest deklaruje záujem prispievať k tvorbe pracovných miest a podpore podnikateľského prostredia; často sa stretávame s opisovaním konfliktov, ktoré sa na lokálnej úrovni odohrávajú medzi volenými zástupcami, odbornými pracovníkmi a súkromnými investormi, ktoré bránia konštruktívnemu prístupu k rozvoju.

 Druhá časť podujatia sa venovala parametrom funkčných regiónov a nástrojom ich podpory.

Obslužnosť a verejné služby v rámci medziobecnej spolupráce uviedol Gabriel Mihályi, odborný garant NP ModMUS a člen Rady ZMOS. Vo vystúpení ponúkol odpoveď na otázku: Čo očakávajú obyvatelia od miest a obcí? Podľa jeho slov „v prvom rade ide o kvalitné služby, ktoré obyvatelia miest a obcí očakávajú, že miestna samospráva poskytne výmenou za dane, ktoré platia občania (napr. voda, čistenie a a údržba ulíc, vzdelávanie, prevádzkovanie škôl a školských zariadení), zabezpečenie bezpečnosti a poriadku (polícia, hasiči), doprava, verejné osvetlenie, odvoz odpadu, sociálne a rôzne zdravotnícke služby, verejná doprava. Zároveň očakávajú aj dodatkové služby napr. kanalizácia, ČOV, voda, káblová televízia. Podľa Gabriela Mihályiho netreba zabúdať ani na „obslužnosť a dostupnosť komunálnych služieb pre každú obec, ktorá závisí od polohy, histórie, geografického umiestnenia, štatútu (malá obec, mesto) a tradície. Zdôraznil pritom, že poskytované služby sa podľa miest a obcí, ale aj krajín môžu líšiť a môžu byť prevádzkované priamo inštitúciami miestnej samosprávy (mestá/obce) alebo subdodávateľom, t. j. treťou stranou.

Gábor Lelkes predstavil Európske zoskupenie územnej spolupráce Rába – Dunaj - Váh. V úvode pritom zdôraznil, že „EZÚS boli zriadené s cieľom uľahčiť cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu za účelom posilnenia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti medzi členskými štátmi EÚ a ich regionálnymi a miestnymi orgánmi. EZÚS umožňujú týmto partnerom realizovať spoločné projekty, vymieňať si odborné vedomosti a zlepšovať koordináciu priestorového plánovania“.

Eurofondy a iné finančné mechanizmy, presnejšie Programy cezhraničnej spolupráce INTERREG boli témou vystúpenia Kataríny Miháľovej, generálnej riaditeľky sekcie programov cezhraničnej spolupráce Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Katarína Mihaľová predstavila celý program, stav čerpania aj prioritné osi, z čoho je zrejmé nasledovné: PO 1 sa orientuje na rozvoj kvalitného cestovného ruchu, ekologických produktov cestovného ruchu, obnovu záplavových území, renaturalizáciu tokov a brehov, a pod. PO 2 podporuje výstavbu cezhraničnej infraštruktúry . PO 3 sa sústreďuje na rozvoj trhov s miestnymi produktami a služieb zameraných na zlepšenie cezhraničnej mobility pracovnej sily. PO 4 sleduje zlepšenie spolupráce medzi verejnými orgánmi v jednotlivých sektoroch a občanmi žijúcimi v pohraničnej oblasti, a to prostredníctvom organizácie podujatí v oblasti kultúry, vzdelávania, ale aj odborného života, odborných programov, transferu know-how.

Jana Beresecká, expertka NP ModMUS z Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, sa venovala podpore funkčných regiónov. Predstavila klasifikáciu regiónov s prihliadnutím na mieru homogénnosti, stupeň ekonomického rozvoja, formálnosť vymedzenia, aj podľa územného priestoru. Zároveň konštatovala, že „funkčný región je teritórium odlišujúce sa od iných teritórií ucelenou štruktúrou väzieb sociálnych a ekonomických prvkov, ktorá je výsledkom vývoja socioekonomického subsystému krajiny. Je to funkčný systém, t. j. ekonomická a sociálna jednotka spoločnosti, schopná zabezpečiť hospodársky rozvoj a kvalitu života obyvateľov žijúcich v jej priestore. Sú prirodzene formované na základe úzkej prepojenosti vzájomne závislých vnútorných rozvojových vzťahov“. Vo svojej prednáške sa tiež sústredila na eurofondy a detailne opísala ich dopady na naše regióny vrátane potenciálu, ktorý doposiaľ nie je využitý.

 Súčasťou podujatia bolo aj formulovanie záverov a odporúčaní, na ktorých participovali účastníci vrátane prednášajúcich. Spoločne konštatovali:

- Regionálnu politiku je potrebné vnímať komplexne, a ako nevyhnutný predpoklad na jej systematický rozvoj sa môže javiť zriadenie samostatného ministerstva pre miestny rozvoj, ktoré by podľa agendy a skúsenosti v krajinách V4 mohlo mať očakávaný prínos pre rozvoj municipalít na Slovensku.

- Dôležitá je harmonizácia prístupov a východísk pre mestské funkčné regióny. K jednotlivým stratégiám je nevyhnutné pričleniť adekvátny finančný objem prostriedkov.

- Ako dôležitá sa ukazuje potreba formulovania jasných podporných mechanizmov pre rozvoj medziobecnej spolupráce.

-  Sieťovanie inštitúcií, organizácií a odborníkov, ktorí podporujú zámery a ciele NP MODMUS a ZMOS, zvýšenie informovanosti a proaktívnej komunikácie v prostredí regiónov.

- Propagácia projektových výziev v prostredí miestnej územnej samosprávy.

- Príčiny nedostatočného čerpania zdrojov v jednotlivých výzvach súvisia s viacerými dôvodmi, ako je ich zlé načasovanie, potrebná administratíva, náročná udržateľnosť, nevhodné nastavenie kritérií výziev a vágne nastavenie kritérií pre prijímateľov. Odstránenie týchto prekážok dokáže zvýšiť mieru záujmu aj výšku čerpanie EŠIF.

Informačný workshop bol organizovaný v rámci národného projektu Modernizácia miestnej územnej samosprávy podporeného z Európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu Efektívna verejná správa.