Ilustračná snímka.
Dnes obyvatelia slovenských miest a obcí vytriedia približne 60 percent PET fliaš, pričom toto percento od zavedenia zákona o odpadoch v polovici roka 2016 každým rokom rastie. Konštatuje to Inštitút environmentálnej politiky (IEP).
V posledných štyroch rokoch nebol dôvod pochybovať, že by percento triedenia v SR v prípade najľahšie a najjednoduchšie recyklovateľného plastu prestalo rásť v nasledujúcich rokoch. Podobne ako postupne rástlo a rastie v mnohých západoeurópskych štátoch, ktorých cestu aj formou rozšírenej zodpovednosti výrobcov Slovensko sleduje a popri tom každým rokom znižuje ich náskok pred nami. Tieto krajiny predsa začali s triedením komunálnych odpadov pred desaťročiami a ich obyvatelia sa trpezlivo dopracovávali k dnešným výsledkom.
Čo ešte IEP ponúka
Podľa IEP predstavujú PET obaly na nápoje 6,4 percenta hmotnosti všetkých obalov uvádzaných na trh, a plechovky 1,2 percenta.
Informácie o percentách vyzbieraných plechoviek na Slovensku nie sú k dispozícii.
Envirorezort a motivujúcich 15 centov za kus
Envirorezort predpokladá, že zavedením zálohovania raketovou rýchlosťou stúpne percento zachytávania prázdnych PET fliaš a plechoviek. Možno nie okamžite na 90 percent, ktoré EÚ od členských štátov očakáva po roku 2029, ale vedenie MŽP SR naznačuje, že u nás spustením zálohovania to zvládneme do roku 2025. A možno skôr. Panuje názor, že vidina získať „nazad“ 15 centov za prázdnu PET fľašu s objemom od 0,1 do 3 litrov či za rovnakých 15 centov aj za plechovku nenechá ľahostajnými nie práve bohatstvom oplývajúcu väčšinu slovenských domácností!
Na druhej strane sa bagatelizuje poznanie, že človek má sklony k zábudlivosti a k lenivosti: po čase 15 centov za PET fľašu či plechovku prestane byť pre nejednu gazdinku natoľko motivačným impulzom ako povedzme bude v januári či vo februári 2022. Presnejšie: postupne pred cestou do vzdialeného obchodu, teda ak odber nebude zabezpečený dostatočne blízko k domu, možno gazdinka uprednostní „pohodlnejšie“ vhodenie do najbližšieho žltého kontajnera pri dome alebo vrece s plastom. Aj keď zaň nedostane ani cent.
Pri presadzovaní zavedenia zálohovania je tiež pozoruhodnosťou, že jednoznačné rozhodnutie postaviť sa zaň je možno jediným spoločným pohľadom pri napredovaní riešenia problematiky odpadov, kedy sa súčasný minister J. Budaj takmer bezvýhradne zhodol so svojím predchodcom L. Sólymosom! Doplňme, že obaly na mlieko, olej a tvrdý alkohol zálohované nebudú.
Vnímanie najväčšej OZV
Najväčšia z organizácií zodpovednosti výrobcov ENVI - PAK očakáva, že dôjde k 33-percentnému poklesu financovania triedeného zberu v prípade plastov a k 28-percentnému v prípade kovov. Podľa IEP to ročne bude predstavovať výpadok v rozpätí 4,1 až 10,7 milióna eur. ENVI - PAK u seba počíta s poklesom troch miliónov eur.
„Pri očakávanom znížení zberu plastov a kovov, buď v žltých kontajneroch alebo vo vreciach, môže verejnosť dospieť k chybnému pocitu, že triedenie plastov a kovov je u nás zálohovaním raz a navždy vyriešené,“ obáva sa Katarína Kretter zo spoločnosti ENVI - PAK. „Aby k tomu nedošlo, mal by štát pomôcť k presadeniu širokej osvety a vzdelávania ľudí, ktoré by ich motivovalo a nabádalo, aby naďalej triedili všetky plasty. A aby sa okrem iného napríklad zdôrazňovalo, že do kontajneru treba odpad stláčať, na rozdiel od vybraných predajní, ktoré vyplatia zálohu iba za nestlačené PET fľaše a plechovky.“
Hrozba znečistenia stojísk
Ponechajme zatiaľ stranou, koľkým obchodom sa podarí vyhradiť vo svojich podmienkach zodpovedajúce priestory na odoberanie PET fliaš a plechoviek, zakúpiť a nainštalovať v nich automaty na odoberanie, koľko ľudí si u seba doma nájde priestory na skladovanie prázdnych PET fliaš a prázdnych plechoviek, ako bude zabezpečené, aby ľudia mohli odovzdávať zálohované fľaše čo najbližšie domova a prevziať za ne očakávanú zálohu. Je predsa naivné napríklad očakávať, že s dvomi-tromi fľašami alebo plechovkami bude domáca pani utekať každé dva-tri dni cez mesto k vzdialenému odberu a rovnako predstaviť si, že by sa s objemom desiatok prázdnych PET fliaš ľudia v mestách prepravovali niekoľko kilometrov k najbližšiemu odbernému miestu.
Summa summarum: Po zavedení zálohovania sa stojiská so zbernými kontajnermi môžu stať „ostro sledovaným“ miestom ľudí s nízkymi príjmami, s nízkou penziou, s nízkou sociálnou podporou, nehovoriac o nezamestnaných bezdomovcoch. Rýchlo im „dôjde“, že „svoje“ peniaze pred nimi ukrývajú žlté kontajnery alebo vrecia s plastmi a kovmi. Opatrnosť radí počítať so znečistením okolia stojísk a teda s investovaním do ich uzamykania.
Múdrejšími sa staneme o rok-dva.
