Piatok 29.03.2024
Dnes má meniny 
Miroslav
°C
19.06.2020 08:20

Porastú ceny za odvoz odpadov? Riešením je dôsledné separovanie


Graf.


Mestá a obce budú pravdepodobne od budúceho roka opäť zvyšovať ceny za odvoz komunálneho odpadu. Samosprávy pritom majú možnosť, ako poplatky nezvyšovať – stačí začať dôkladne separovať odpad, ktorý končí v smetných nádobách.


Platí totiž, že čím menej odpadu obce a mestá vytriedia, tým vyššie sú poplatky za umiestnenie zmesového komunálneho odpadu na skládku.

Samosprávy, ktoré budú od januára budúceho roku triediť menej ako 10 percent komunálneho odpadu, zaplatia za jednu tonu zákonný poplatok 33 eur. Ak však dokážu vyseparovať viac ako 60 percent, zákonný poplatok je iba tretinový. K nemu treba pripočítať ešte poplatky za skládkovanie pre spoločnosť prevádzkujúcu skládku a daň z pridanej hodnoty. Cenovou politikou sa štát snaží samosprávy a jej obyvateľov prinútiť viac triediť. Podľa fyzických analýz odpadov pritom do zmesového komunálneho odpadu vyhadzujeme až 84 percent takého odpadu, ktorý vieme vytriediť.

Najviac z neho tvorí bioodpad, ktorý končí v smetných nádobách nielen v mestách, ale aj na vidieku, kde majú ľudia záhrady a môžu ho bez problémov zhodnotiť domácim kompostovaním. „Naše analýzy odpadov potvrdili, že v smetných nádobách na zmesový komunálny odpad končí 40 až 60 percent bioodpadu. Ten zapácha a hnije. Nakoniec sa vyvezie na skládku, kde sa rozkladá bez prístupu vzduchu a vytvára najsilnejší skleníkový plyn – metán,“ hovorí Marián Kobolka, odborník na komunálny odpad z portálu menejodpadu.sk.

Podľa zistení prispieva metán ku vzniku skleníkového efektu výrazne viac ako oxid uhličitý. Neustály nárast koncentrácie plynov v atmosfére pritom vedie k neželaným klimatickým zmenám. Všetky negatívne dôsledky dokážu samosprávy odbúrať triedením a následným spracovaním biologicky rozložiteľného odpadu.

Výber vhodného spôsobu separovania

Odpad, ktorý je biologicky rozložiteľný a nemôže podľa zákona skončiť na skládke ani v spaľovni, môžu špecializované firmy energeticky využiť v bioplynových staniciach alebo zabezpečiť jeho kompostovanie. „Ak dajú obce bioodpad kompostovať, na konci procesu vznikne prírodné hnojivo využiteľné v poľnohospodárstve, či na záhradách obyvateľov. Menšie množstvo zmesového komunálneho odpadu pritom znamená menšiu potrebu jeho vyvážania a skládkovania. Samosprávy tak môžu výrazne ušetriť,“ dopĺňa Marián Kobolka.

Ak by samospráva zabezpečila od januára dôsledné separovanie vyprodukovaného bioodpadu, znížila by náklady za skládkovanie a zároveň by zaplatila nižšie zákonné poplatky. Dnes, keď samosprávy prichádzajú v dôsledku pandémie koronavírusu o svoje príjmy, je to spôsob, ako môžu ušetriť.

Slováci v triedení výrazne zaostávajú

Dôsledné separovanie sa stáva štandardom a obyvatelia si naň dobre zvykajú. Dokazujú to príklady zo zahraničia. V 200-tisícovom severotalianskom meste Parma vyprodukoval každý obyvateľ v roku 2012 približne 427 kilogramov odpadu, pričom na skládke z neho skončilo až 250 kilogramov. „O štyri roky neskôr, po zavedení triedenia pri zdroji, čiže v domácnostiach a najmä zavedením triedenia kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu, ho na skládkach skončilo len približne 110 kilogramov na obyvateľa,“ hovorí Marián Kobolka. Parma ušetrila na poplatkoch za skládkovanie a samotný zber bol hygienickejší, pre obyvateľov pohodlnejší a pritom spĺňal všetky legislatívne povinnosti.

Obdobné dobré čísla by sme pritom mohli dosiahnuť aj u nás. Štatistiky hovoria, že priemerný Slovák dokázal v roku 2018 vyprodukovať 427 kilogramov komunálneho odpadu, pričom zhodnotených bolo necelých 45 percent. Na skládkach tak skončilo 235 kilogramov odpadu na obyvateľa. Ak by sme zo smetných nádob dokázali vyseparovať všetko, čo sa dá, na skládkach by skončilo len približne 68 kilogramov na obyvateľa.

Na rad prichádza kuchynský odpad

Podľa zákona musia samosprávy zabezpečiť separovaný zber biologicky rozložiteľného odpadu. Od začiatku roku 2021 začnú obce s triedením poslednej časti bioodpadu – z našich kuchýň. Iba samosprávy, ktoré preukážu, že všetci jej obyvatelia kompostujú bioodpad vo kompostovacích zásobníkoch, kuchynský odpad zbierať nemusia.

Ak chce samospráva efektívne triediť kuchynský odpad, mala by každú domácnosť vybaviť prevetrávaným košom s kompostovateľným vreckom. Do týchto košov patria zvyšky jedál, potravín, ktoré sú pokazené alebo sú po záruke a odpad rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. „Kuchynský odpad následne skončí v bioplynovej stanici alebo v kompostárni, ktorá musí byť vybavená hygienizačným zariadením, akým je napríklad hygienizačný CSC kontajner. Na konci celého procesu spracovania bioodpadu je kvalitné hnojivo,“ hovorí Marián Kobolka.

Európa má potenciál

Podľa údajov European Compost Network vyprodukujú členské štáty Európskej únie ročne až 138 miliónov ton bioodpadu. Z neho sa spracuje len 40 percent. „V rámci Európy dnes vytvoríme 12 miliónov ton kompostu, pričom by sme ho vedeli vyrobiť až 2,5-násobne viac. Prírodný kompost je mimoriadne dôležitý pre poľnohospodárov,“ hovorí Marián Kobolka.

Kompost má pre pôdu množstvo priaznivých účinkov. Vďaka jeho využitiu sa uchovávajú v pôde organické zložky, zlepšuje sa štruktúra pôdy a dokáže sa v nej udržať väčšie množstvo vody. Zároveň sa zvyšuje kvalita pôdy a poľnohospodári tak môžu používať menej, alebo dokonca žiadne chemické hnojivá.

Autor: (JRK Slovensko)


komentáre
SHOW ALL
podobné
26.01.2017
Poplatok za skládkovanie komunálnych odpadov sa zvýši
„Ministerstvo životného prostredia pripravuje nový zákon o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorý počíta najmä so zvýšením poplatku za skládkovanie komunálneho odpadu,“ prezradil hovorca MŽP SR Tomáš Ferenčák.
viac
19.07.2017
V boji proti skládkovaniu pomôžu podľa analytikov vyššie poplatky
Na Slovensku sa napriek rozsiahlej výstavbe infraštruktúry triedenia a zhodnocovania komunálny odpad recykluje málo. Väčšina preto končí na skládkach. Na zmenu situácie treba podľa vládnych analytikov využiť viaceré opatrenia.
viac
20.10.2020
Ak Slovensko „neodflákne“ recykláciu bioodpadov, vyhne sa pokutám EÚ
Minister envirorezortu Ján Budaj dávnejšie burcuje, že treba čosi robiť so zvyšovaním recyklácie komunálnych odpadov (KO), lebo Slovensku hrozia vysoké pokuty EÚ za vývoz na skládky. Odpoveď je tiež dávnejšie známa: dôslednejšie recyklovať bioodpad, vrátane odpadu kuchynského!
viac
14.08.2021
Samosprávam klesá odpad s automatizovaným množstvovým zberom
Slovenským skládkam sa darí napriek zvyšovaniu poplatkov. V roku 2020 išlo na skládky 48,4 % komunálneho odpadu. Jednou z príčin je stále triedenie odpadu. Mestá a obce hľadajú riešenia ako eliminovať množstvo odpadu.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.02 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
3.13 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.85 %