V roku 2022 sme na Slovensku podľa Štatistického úradu SR vytvorili takmer 2,6 milióna ton komunálneho odpadu. Pritom, približne 39 % odpadu z domácností končí na skládkach.
Napriek tomu, že lepšie triedime, rastie recyklácia a za farebné kontajnery či vrecia platia firmy, ktoré uvádzajú na trh obaly a výrobky z papiera, plastu a skla, prostredníctvom rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV), poplatok za odpad stále rastie. Čo všetko je v tomto poplatku obsiahnuté a ako vlastne funguje ekonomika smetí?
Od začiatku vzniku RZV narástla miera recyklácie
Ako uviedla Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK, v podcaste Martina Lindáka Ekonómia ľudskou rečou, faktom je, že určite separujeme viac a lepšie ako kedysi. „Recyklácia stúpa nielen v množstvách, ale aj v percentách. Takže reálne dnes ľudia triedia oveľa lepšie,“ povedala Kretter. Samotné množstvá vytriedeného odpadu môžeme podľa nej merať až od roku 2016, kedy vlastne vznikla rozšírená zodpovednosť výrobcov (RZV). „V roku 2015 sa na Slovensku recyklovalo približne 15 % komunálneho odpadu, teda všetkého odpadu, ktorý vzniká v obciach. V roku 2021, čo sú posledné dáta, ktoré štatistický úrad zverejnil, to bolo už takmer 50 % recyklovaného odpadu,“ povedala Kretter. Keď sa pozrieme na zvyšných 50 % odpadu, tak tam je najväčší podiel biologicky rozložiteľného odpadu, ale časť je aj odpad, ktorý by mohol skončiť inak, a teda dal by sa ešte vytriediť.
Čím viac vytriedim, tým menej zaplatím?
V ideálnom prípade by platilo, že čím viac človek vytriedi, tým menej by mal za odpad platiť, keďže mu v čiernom kontajneri na zmesový odpad ostane, samozrejme, menej odpadu. Bez akýchkoľvek iných pridružených faktorov by to takto mohlo fungovať. Ako upozorňuje Katarína Kretter, hoci je triedený zber pre obyvateľov naozaj bezplatný, obciam pribúda v rámci odpadového hospodárstva samosprávy aj množstvo iných povinností. Preto na konci dňa občan nevidí vždy zlacnenie, ale často práve opak. „Obce totiž z poplatku za odpad platia nielen zvoz čiernych kontajnerov, teda tých nevytriedených, ale aj bioodpad, odpad z úpravy parkov či ulíc,“ vysvetlila Kretter. Obciam postupne nielenže pribúdajú nové povinnosti, ale rastie aj množstvo odpadu, čo sa taktiež premieta do ceny za odpad pre občana. „V neposlednom rade rastie aj skládkovné, teda poplatok za uloženie každej tony odpadu na skládku,“ doplnila. Navyšovanie tohto poplatku je už samozrejmosťou a zároveň, hoci sa to ľuďom nemusí na prvý pohľad páčiť, je aj dobrým prostriedkom na to, aby sme samotné skládkovanie znížili, keďže Slovensko má veľa skládok a predstavujú obrovskú záťaž pre životné prostredie. „Bežný človek nevníma všetky tieto veci, ale treba si uvedomiť, že nebyť rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorá hradí triedený zber, tak ten poplatok by bol ešte oveľa vyšší,“ vysvetlila Katarína Kretter a zároveň dodala, že naozaj záleží na všetkom, čo skončí v zmesovom odpade a nemuselo by. „U nás sa zmesový odpad nedotrieďuje. Teda čo v ňom skončí, to putuje na skládku a je odsúdené stať sa dlhoročnou záťažou pre životné prostredie,“ dodala. Výnimkou sú podľa nej Bratislava a Košice, ktoré majú spaľovne komunálneho odpadu.
Odpad z farebných kontajnerov nekončí na skládke
Pokiaľ ide o odpad z farebných kontajnerov, teda triedený zber, tak ten nesmie a nekončí na skládke. „Samozrejme, aj tam sa nájdu nečistoty, lebo áno, niektorí ľudia sú neporiadni a nájde sa tam niečo, čo tam nepatrí. Ale pri dotriedení sa to vytriedi tak, aby vytriedený odpad mohol byť zrecyklovaný a nečistoty z neho putujú poväčšine práve na energetické zhodnotenie, prípadne tieto nečistoty samotné, keď nie je iná možnosť, končia na skládke,“ povedala Katarína Kretter s tým, že stále sa množstvo ľudí mylne domnieva, že aj triedený zber končí na skládke.
Nižšia tolerancia znečistenia vytriedeného odpadu
S tým, ako sa ľudia učia triediť, rastú aj nároky na triedený odpad. Znižuje sa aj povolené množstvo znečistenia, teda podiel zložiek, ktoré doň nepatria. „V roku 2016 bol tento podiel stanovený na hranicu 50 %, postupne toto percento klesalo a dnes ho máme na úrovni 25 %. To znamená, že ak sú v kontajneri alebo vreci na triedený zber nejaké nečistoty, nesmie to byť viac ako 25 % celkového obsahu. Ak je to viac, tak sa to nepovažuje za triedený zber, ale za zmesový odpad a vývoz už neplatí organizácia zodpovednosti výrobcov, ale platí to obec, ako by to bolo vyvezenie čierneho kontajnera,“ uviedla Kretter, podľa ktorej k tomu už, našťastie, neprichádza tak často. Potvrdzujú to aj analýzy, ktoré spoločnosť OZV ENVI - PAK pravidelne robieva. „Za nečistoty sú považované veci, ktoré tam jednak nepatria, ale aj napríklad to, že niekto vyhodí črepník spolu s hlinou. To nazývame hrubé nečistoty,“ vysvetlila.
Odpad z farebných kontajnerov putuje na dotrieďovaciu linku
Ako už spomínala Katarína Kretter, tak odpad z farebných kontajnerov alebo vriec ešte putuje na dotriedenie. „Tam sa jednak vylúčia nečistoty, ale zároveň sa odpad rozdelí podľa jednotlivých kategórií, keďže aj samotné spracovanie odpadu je rozdielne pri kartóne, novinovom či kancelárskom papieri a podobne je to aj pri plastoch,“ vysvetlila Kretter. Každý vytriedený odpad je surovinou, s ktorou sa dá nakladať. „Niektoré druhy odpadu je drahé recyklovať, ale napriek tomu výrobcovia musia zabezpečiť recykláciu. Iba keď recyklátor povie, že sa to nedá recyklovať, iba vtedy to môže ísť na energetické zhodnotenie. Napríklad v cementárňach po ňom nevzniká ďalší odpad, lebo aj tá truska, ktorá sa tvorí pri energetickom zhodnotení, sa pridáva do cementu ako prímes,“ doplnila.
Zmeny, ktoré prinieslo zálohovanie
Okrem triedenia odpadu si Slováci pomerne rýchlo zvykli aj na zálohovanie nápojových obalov. Po jeho zavedení tu boli aj mierne obavy, či ľudia neprestanú triediť. Nakoniec sa tak nestalo. „Robili sme veľkú mobilizačnú kampaň pre obyvateľov, kde sme upozorňovali, že plastové fľaše a nápojové plechovky tvoria len nejakých 8 % odpadu, ktorý sa dá vytriediť. V závere nás výsledky potešili, lebo napriek tomu, že tieto zálohy vypadli zo systému triedeného zberu, tak za rok 2022 ľudia v mestách a obciach, kde ENVI - PAK financuje triedený zber, nielen že nepoklesli v množstve vytriedeného odpadu, ale na obyvateľa vytriedili o jeden kilogram odpadu viac,“ povedala Katarína Kretter. Zároveň doplnila, že zálohovanie má určite vplyv na to, že aj v prírode je menej týchto fliaš a plechoviek.
Spaľovne pomôžu, ale nie sú všeliekom
Systém odpadového hospodárstva je nastavený na plnenie cieľov. Nielen slovenských, ale aj tých, ktoré nám stanovuje Európska únia. „Pokiaľ hovoríme o obaloch, tak tam Slovensko už niekoľko rokov plní ciele, ktoré má stanovené z EÚ a aj to je výsledok rozšírenej zodpovednosti výrobcov,“ povedala Katarína Kretter. Pri komunálnom odpade máme ako krajina stále odvážne ciele. Najmä čo sa skládkovania týka, tam by sme v roku 2035 mali skládkovať menej 10 % odpadu a sme na úrovni 39 %. Ak chceme splniť ciele, musíme podľa odborníkov začať stavať aj spaľovne, ale nespasí nás to. „Najdôležitejšie je to, aby tak ako na skládkach, ani v spaľovniach neskončili veci, ktoré majú jednoduchý spôsob recyklácie. Veď napríklad to bio, ktoré stále tvorí pomerne veľký podiel v čiernych kontajneroch, ani netreba zhodnocovať, o to sa vie príroda postarať sama,“ dodala na záver Katarína Kretter.
