Všeobecná zdravotná poisťovňa VO SVOJEJ REAKCII nespochybnila údaje, podľa ktorých v roku 2025 platila nemocniciam v správe Žilinského samosprávneho kraja za porovnateľnú jednotku zdravotnej starostlivosti výrazne menej než nemocniciam súkromných sietí Penta Hospitals a AGEL. Namiesto vysvetlenia konkrétnych rozdielov v platbách za minulý rok poisťovňa iba poukázala na zmeny vo financovaní, ktoré zavádza v roku 2026, a ktoré majú vyrovnať rozdiely v platbách za porovnateľné výkony.

Žilinský samosprávny kraj preto naďalej žiada odpoveď na základnú otázku: Prečo štátna zdravotná poisťovňa platila v roku 2025 nemocniciam rovnakej kategórie rozdielnu cenu za porovnateľnú jednotku produkcie podľa toho, kto nemocnicu vlastní?

„Všeobecná zdravotná poisťovňa naše čísla nespochybnila a ani nevysvetlila, prečo našim nemocniciam platila menej než nemocniciam Penty a AGEL-u. Namiesto odpovede hovorí o tom, ako systém mení v tomto roku a že odstraňovanie rozdielov bude dlhodobý proces. To ale podľa nás len potvrdzuje, že rozdiely existovali. My chceme vedieť, prečo ich museli znášať práve naše nemocnice a ich pacienti,“ uviedla predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová.

Nemocnice si svoje povinnosti plnili

Štyri nemocnice Žilinského samosprávneho kraja – v Čadci, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši a Trstenej – plnili v roku 2025 programy, ktoré im štát pridelil, na úrovni porovnateľných nemocníc.

V celkovom hodnotení plnenia podmienok siete dosiahli nemocnice kraja skóre približne 92,8 percenta, teda prakticky rovnaké ako priemer ostatných všeobecných nemocníc druhej úrovne. Pri minimálnych počtoch medicínskych výkonov boli dokonca nad priemerom.

Napriek tomu boli ich skutočné úhrady od Všeobecnej zdravotnej poisťovne výrazne nižšie ako pri nemocniciach súkromných sietí rovnakej kategórie.

Na jednu jednotku takzvaného efektívneho casemixu, teda objemu hospitalizačnej starostlivosti prepočítaného podľa náročnosti liečených pacientov, zaplatila Všeobecná zdravotná poisťovňa približne:

- nemocniciam Žilinského samosprávneho kraja 3 029 eur,

- nemocniciam Penta Hospitals 3 403 eur,

- nemocniciam AGEL 3 499 eur.

Nemocnice kraja tak od Všeobecnej zdravotnej poisťovne dostávali približne o 374 eur menej za jednotku produkcie než Penta a o 470 eur menej než AGEL.

Rozdiel pritom nevytvorili všetky zdravotné poisťovne. Pri zdravotnej poisťovni Dôvera a pri Union zdravotnej poisťovni bola platba nemocniciam Žilinského samosprávneho kraja za jednotku produkcie dokonca vyššia než pri porovnateľných nemocniciach Penty a AGEL-u. Rozhodujúce finančné znevýhodnenie teda vzniklo práve pri Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá zároveň financuje najväčšiu časť pacientov župných nemocníc.

Všeobecná zdravotná poisťovňa vo svojej reakcii uvádza, že sadzby za hospitalizácie neurčuje sama, ale schvaľuje ich riadiaci výbor Centra pre klasifikačný systém DRG, teda orgánu, ktorý nastavuje pravidlá slovenského systému úhrad nemocničnej starostlivosti podľa diagnostických skupín.

Podľa Žilinského samosprávneho kraja však tento argument nevysvetľuje rozdiel, na ktorý kraj upozorňuje.

Centrum pre klasifikačný systém DRG určuje referenčnú základnú sadzbu pre jednotlivé skupiny nemocníc. ŽSK však porovnáva efektívnu základnú sadzbu – teda skutočnú sumu, ktorú zdravotná poisťovňa nemocnici v priemere zaplatila za jednu jednotku produkcie.

Tieto dve veličiny rozlišuje aj analýza Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, štátneho orgánu dohliadajúceho na zdravotné poisťovne a poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Ešte jednoznačnejšie sú závery pracovnej skupiny pre financovanie systému DRG, ktorá konštatovala, že nemocnice Ministerstva zdravotníctva SR a vyšších územných celkov mali v rámci rovnakých skupín nižšie úhrady než nemocnice iných vlastníkov.

„Ak majú nemocnice rovnakej kategórie rovnakú referenčnú základnú sadzbu, potom odkaz na rozhodnutie riadiaceho výboru nevysvetľuje, prečo bola skutočná platba Všeobecnej zdravotnej poisťovne našim nemocniciam výrazne nižšia. Práve toto je otázka, na ktorú sme odpoveď nedostali. Nehovoríme o teoretickej sadzbe, ale o peniazoch, ktoré nemocnice reálne dostali,“ uviedla riaditeľka odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja Silvia Pekarčíková.

Všeobecná zdravotná poisťovňa vo svojom stanovisku uviedla, že v súčasnosti už pri takmer 80 percentách relevantných nemocníc platí výhradne za reálne poskytnutú zdravotnú starostlivosť a že znižovanie rozdielov v úhradách je dlhodobý proces.

Žilinský samosprávny kraj víta prechod k transparentnejšiemu a výkonovému financovaniu, ale zavádzanie spravodlivejšieho systému v roku 2026 nevysvetľuje ani neodstraňuje dôsledky rozdielnych platieb v roku 2025.

„Vítame, že Všeobecná zdravotná poisťovňa dnes hovorí o spravodlivejšom financovaní. Ale minuloročné nespravodlivé platby nemožno vysvetliť tým, že ich poisťovňa v tomto roku začala postupne meniť. Naše nemocnice museli v roku 2025 zaplatiť mzdy, energie, lieky, zdravotnícky materiál a zabezpečiť všetky programy, ktoré od nich štát požadoval. Po rokoch pozitívneho hospodárenia skončili v kumulovanej strate 4,5 milióna eur. Slová o spravodlivejšom financovaní preto musia nasledovať konkrétne činy,“ zdôraznila Erika Jurinová.

Modelový prepočet na základe produkcie nemocníc Žilinského samosprávneho kraja ukazuje, že keby za svoju produkciu dostávali priemernú platbu na úrovni nemocníc Penty rovnakej kategórie, ich príjmy by boli približne o 5,1 milióna eur vyššie.

Pri priemernej platbe na úrovni nemocníc AGEL-u by išlo približne o 6,5 milióna eur viac.

Rozdiel je pritom porovnateľný s kumulovanou stratou štyroch nemocníc ŽSK za rok 2025, ktorá dosiahla približne 4,5 milióna eur. Samotný tento prepočet síce neznamená, že celý hospodársky výsledok nemocníc možno pripísať jednej poisťovni, podľa ŽSK však jasne ukazuje význam rozdielov v úhradách.

Žilinský samosprávny kraj preto od Všeobecnej zdravotnej poisťovne žiada odpoveď na tri konkrétne otázky:

1.) Prečo Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 2025 platila nemocniciam rovnakej kategórie rozdielnu efektívnu cenu za jednotku produkcie podľa ich vlastníka?

2.) Aké konkrétne a objektívne kritériá odôvodňovali, že nemocnice ŽSK dostávali približne 3 029 eur za jednotku produkcie, zatiaľ čo nemocnice Penty približne 3 403 eur a nemocnice AGEL-u približne 3 499 eur?

3.) Keď Všeobecná zdravotná poisťovňa sama hovorí o postupnom odstraňovaní rozdielov, dokedy chce tieto rozdiely odstrániť a ako zabezpečí, aby verejné regionálne nemocnice neboli v prechodnom období finančne znevýhodňované?

„Nežiadame pre naše nemocnice žiadne privilégium. Žiadame jednoduchý princíp: za porovnateľnú zdravotnú starostlivosť porovnateľná platba. Ak existujú objektívne dôvody, prečo má štátna poisťovňa platiť nemocnici verejného kraja menej než nemocnici súkromnej siete rovnakej kategórie, nech ich transparentne zverejní. Ak také dôvody neexistujú, rozdiely treba odstrániť,“ uzavrela predsedníčka ŽSK.