Spoločný monitoring medveďov povedie k zhode medzi ochranármi a poľovníkmi

Konštatoval to v piatok v Banskej Bystrici predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondrej Lunter s tým, že preto ani nevieme, či ich treba regulovať alebo nie.

Šéf BBSK informoval o výsledku infožiadosti, ktorú kraj poslal Štátnej ochrane prírody (ŠOP) SR v súvislosti so štúdiou o počte medveďov.

"Vlani ministerstvo životného prostredia vyšlo s informáciou, že na Slovensku je približne 1000 kusov medveďov. Požiadal som ŠOP, ktorá si objednala tento výskum na Univerzite Karlovej v Prahe, aby predložila kompletnú správu, respektíve celú štúdiu, a my sme si ju mohli prečítať. Z odpovede som bol šokovaný. Od ŠOP som sa dozvedel, že štúdia, ktorá bola zaplatená z verejných zdrojov, po ôsmich mesiacoch nemôže byť publikovaná. Údajne ešte prebieha recenzné konanie. Nerozumiem, ako je možné, že sa najprv zverejní informácia o počte medveďov, ale potom sa povie, že ešte nebolo skončené recenzné konanie," konštatoval Lunter.

Ako zdôraznil, od recenzenta má však posudok, ktorý hovorí o tom, že "metóda, akým spôsobom sa urobil zber dát, je pochybná, nie je vedecká a závery štúdie nie sú spoľahlivé".

Lunter navrhuje, aby Slovensko išlo cestou participatívneho škandinávskeho modelu monitoringu medveďov s podielom relevantných skupín lesníkov, ochranárov, aktivistov i štátnych orgánov. V minulosti tak urobila Správa Chránenej krajinnej oblasti Poľana, kde sa vytvorilo 30 spoločných monitorovacích skupín a ich pozorovania viedli k zhode.

Šéf kraja sa zároveň obracia na predsedu parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslava Karahutu (Sme rodina), aby výbor vyhodnotil a skontroloval, čo sa za rok od jeho uznesenia v otázke vysokého výskytu medveďov v BBSK urobilo a aké konkrétne kroky podniklo ministerstvo životného prostredia.

"Nemôžeme ignorovať strach ľudí, ktorí sa už obávajú chodiť do prírody, ako ani chovateľov, ktorým šelmy strhávajú zvieratá a pripravujú ich o živobytie," dodal Lunter.