Zálohový systém si už osvojila väčšina Slovákov a prevláda u nich pozitívny postoj. Podľa posledného prieskumu pozná zálohovanie až 97 % obyvateľov a väčšina – 60 %, v jeho zavedení vidí najmä snahu o ochranu životného prostredia, aj v podobe zníženia voľne pohodeného odpadu v prírode.
Prieskum, ktorý realizoval Správca zálohového systému s agentúrou 2muse, ukázal, že 97 % ľudí si tento koncept osvojilo a 80 % obyvateľov aktívne tento systém podporuje, teda pravidelne zálohuje.
Stanovený cieľ pre rok 2025 už dosiahli
Od spustenia zálohového systému sa podľa správcu vyzbieralo približne 1,8 miliardy obalov, z čoho je 57 % plastových fliaš a 43 % plechoviek. „Miera návratnosti plastových fliaš a plechoviek od nápojov je aktuálne na úrovni 93 percent. Napĺňa tak zákonnú hranicu, ktorá mala byť dosiahnutá v roku 2025. V tomto roku sme spoločne vyzbierali už viac ako 950 miliónov plastových fliaš a plechoviek, čo výrazne prispieva k recyklácii nápojových obalov,“ uvádza správca.
Chcú pokračovať v osvete
Podľa riaditeľa Mariána Áča je snahou a úlohou Správcu zálohového systému tento systém chrániť, vylepšovať a pokračovať vo vzdelávaní a osvete. „To môže napomôcť k ešte vyššej účasti obyvateľstva na podpore obehového hospodárstva. Slovensko tak chráni nielen svoju prírodu od voľne pohodeného odpadu, ale prispieva aj k ochrane prírodných zdrojov,“ poznamenal Áč. Zároveň doplnil, že zálohovanie a environmentálna udržateľnosť môžu byť kľúčovými prvkami, ktoré budú formovať slovenskú spoločnosť v nasledujúcich rokoch. „Je nevyhnutné, aby sa rôzne zainteresované strany spojili a pracovali spoločne na dosiahnutí udržateľnejších a ekologicky prijateľnejších riešení,“ skonštatoval Áč.
Finančná aj environmentálna motivácia
Ako uvádza správca, hlavnou motiváciou k zálohovaniu, ktorú respondenti uvádzali v prieskume, je okrem financií aj ochrana životného prostredia a zvýšenie miery recyklácie obalov. „Viac ako 60 percent opýtaných vidí za zavedením zálohového systému aj zníženie množstva voľne pohodeného odpadu v prírode. Finančná motivácia je výraznejšia hlavne v mladšej časti populácie do 35 rokov,“ uvádza sa vo výsledkoch prieskumu. „Problému voľne pohodeného odpadu, tzv. litteringu sa nad rámec zákonných povinností venujeme dlhodobo a môžeme potvrdiť, že aj z našich analýz, ktoré pravidelne robievame naprieč Slovenskom, vyplýva, že zavedením zálohovania ubudlo nápojových obalov vo voľnej prírode. Zastúpili ich však, čo sa počtu týka, cigaretový odpad a iné druhy plastov,“ vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK, ktorá zabezpečuje triedený zber odpadov vo väčšine miest a obcí Slovenska. K ďalšiemu zníženiu množstva voľne pohodeného odpadu v prírode by mohli pomôcť aj nedávno inštalované zálohomaty v národných parkoch.
