Ilustračná snímka: (shutterstock).
Po nedávnej kontrole Najvyššieho kontrolného úradu na pôde envirorezortu, a po pomenovaní nedostatkov v odpadovom hospodárstve, osobitne v prípade plastov, zareagovalo MŽP SR upriamením pozornosti na pretrvávajúcu vysokú mieru skládkovania na Slovensku, zdôrazňujúc nízku mieru recyklácie plastov.
Pripomeňme si vyjadrenie Najvyššieho kontrolného úradu SR: „NKÚ na základe výsledkov kontroly, zameranej na plastový odpad, skonštatoval, že štát nemá pre zastaraný informačný systém presné údaje o odpade.“ (To znamená, že Slovensko alebo v jeho zastúpení MŽP SR nemá presné údaje o odpade, lebo NKÚ pracoval iba s údajmi, ktoré mu MŽP predložilo. Nič viac, a nič menej – pozn. pš.)
Základ otáznikov pre Slovensko...
V tejto súvislosti skúsme vnímať základný údaj konštatovania NKÚ, že v období rokov 2017 až 2019 sa množstvo plastového odpadu na Slovensku zvýšilo zo 165-tisíc ton ročne na 250-tisíc ton. Teda, že podľa predložených údajov envirorezortu došlo k obrovskému skoku, ktorý by sa podľa vývoja rastu plastov v okolitých krajinách malo na Slovensku očakávať niekedy až v rokoch 2028-2030?!
Pritom v období pred prijatím zákona o odpadoch v roku 2015 bolo Slovensko z pohľadu EÚ vnímané tak, že jeho obyvateľstvo počas histórie triedenia komunálnych odpadov zaostalo asi 20 rokov za Českom a vyše 30 či viac rokov za západoeurópskymi krajinami. Podľa Eurostatu sme sa však už v roku 2017 umiestnili pri recyklácii komunálnych odpadov na 7. priečke medzi 27 krajinami EÚ!
Odkiaľ sa zobral údaj sotva 40 percent skutočne recyklovaných plastov?
Organizácie zodpovednosti výrobcov pritom dokladujú, že za krátky čas sa podarilo ľudí naučiť napĺňať žlté kontajnery s dnes vyše 62 percentami komunálnych plastových odpadov. Podľa NKÚ, vychádzajúceho z podkladov MŽP, je však miera recyklácie výrazne nadhodnotená: recykluje sa len približne 40 percent plastov a zvyšok končí na skládkach. Nie je však celkom jasné, či k údaju sotva 40 percent recyklovaných plastov sa dospelo iba ako časti z vytriedených plastov komunálnej sféry alebo spoločne s nimi aj s plastmi priemyslu. Lebo ak by skutočne viac než 60 percent vytriedených plastov skončilo na skládkach, mali okamžite nasledovať kontroly Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) a tvrdé finančné postihy tých, ktorí takúto situáciu spôsobili! K ničomu podobnému nedošlo! Vytriedený plastový odpad (samozrejme aj sklo, papier či kovy) možno predsa podľa zákona o odpadoch iba recyklovať alebo energeticky zhodnotiť!
Niektoré médiá si vyvodili, že takýmto spôsobom triedenia sa Slovensku sotva podarí zatvárať a konzervovať plánované počty skládok tak, aby sme v rokoch 2030-35 dosiahli 10 percent skládkovania všetkých odpadov, čo od nás žiada EK. Tiež sa objavili špekulácie, že ľudí znechucuje poznanie márnosti triedenia a mizerné percento skutočnej recyklácie plastov je vlastne zbytočné.
Česi, Škandinávci (aj Slováci) riešia nerecyklovateľné plasty spaľovaním (zhodnocovaním)
Česi sú v Európe považovaní za jedných z najlepších v triedení odpadov. Triedia 70 percent plastov. V súčasnej zvláštnej dobe však napríklad u našich západných susedov uzrela svetlo sveta informácia, že iba vyše 20 percent z vytriedených plastov (skutočne) recyklujú, a zvyšok končí v peciach spaľovní, prípadne cementární. U týchto našich susedov však oných 20 percent neodhaduje envirorezort a následne kontrolný úrad, ale divákom ich predostreli autori reportáže verejnoprávnej ČT.
Slovensko sa teda pri novozvolenom spôsobe posudzovania recyklácie plastov (znižovanie uhlíkovej stopy) až tak veľmi nezdá byť čímsi výnimočným medzi štátmi EÚ. Doplňme, že dosiaľ sme „nerecyklovateľné“, respektíve komplikovane a za vysoké náklady recyklovateľné plasty využívali ako časť paliva pri energetickom, tepelnom či inom zhodnocovaní ich potenciálu, dlhé roky výrazným vysokým percentom zastúpené napríklad v škandinávskych štátoch či viacerých ďalších krajinách západnej Európy.
Dopad rozhodnutia Číny o neodoberaní plastov
Po odmietnutí Číny (pred dvomi rokmi) neprijímať žiadny plastový odpad zo sveta, sa problém s finančnou náročnosťou „skutočnej klasickej recyklácie v Európe“ pri mnohých plastoch zvýraznil. Ako však teraz riešiť hory a osud finančne náročných komplikovaných recyklovateľných („nerecyklovateľných“?) plastov v Európe? Alebo čiastočne aj recyklovateľných, napríklad PET fliaš: tie sa však po dvoch-troch, v najlepšom prípade po niekoľkých recykláciách stanú odpadom, ktorého sa treba zbaviť. A ten takisto nesmie končiť na skládke!
Na obzore ďalšia novela zákona o odpadoch
MŽP SR pripravuje novelu niekoľkokrát novelizovaného zákona o odpadoch z roku 2015. Tá by mala výrazne obmedziť uvádzanie jednorazových plastových výrobkov na trh a zaviesť ich povinnú úpravu pred uložením na skládky, informoval odbor komunikácie envirorezortu agentúru TASR. Povedané inými slovami, na skládky by nemalo byť možné uložiť odpad, ktorý neprejde mechanicko-biologickou úpravou. (O tomto kroku padli prvé zmienky už pred štyrmi rokmi.)
Rezort sa tiež chystá zaviesť ekomoduláciu po prijatí pravidiel na európskej úrovni. Teda systému, podľa ktorého bude zvýhodnený ten, koho výrobok alebo obal bude ľahšie recyklovateľný a s nižšími nákladmi, ako prinesie jeho konkurent so svojím výrobkom. (O tomto kroku sa na pôde EK tiež diskutuje dávnejšie.)
Envirorezort takisto oznámil, že sa chystá presadiť, aby transparentné účty museli mať aj zvozové organizácie a skládky. Podľa jeho odboru komunikácie si chce odskúšať zásadu, že zisky podnikateľov, ktorí zaisťujú zo zákona povinné služby, majú byť pod verejnou kontrolou.
Takisto envirorezort nedávno avizoval, že sa chystá posilniť rady Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) ďalšími inšpektormi.
Posledný zámer MŽP SR by mohol priniesť viac konkrétneho svetla k plastom, aj ku skládkovaniu. Napríklad odpoveďou na otázku, koľkými inšpektormi bude SIŽP posilnené? Päťdesiatimi, sedemdesiatimi? Prípadne: Nevyznamenajú sa rovnakou bezzubosťou ako ich doterajší kolegovia pri ukladaní pokút? A podobne.
Čo s cenami za skládkovanie, za spaľovanie, za recyklovanie?
Envirorezort však bude musieť odpovedať v najbližšom období aj na ďalšiu podstatnú otázku, ktorú Slovensko musí riešiť v trhovom hospodárstve a v demokraticky orientovanom štáte. Predsa ak krajina potrebuje a chce stoj čo stoj znižovať podiel skládkovania komunálnych odpadov, nemôže naďalej tolerovať vyklopenie jedného kontajnera na skládku vyjsť zberovku na takmer trikrát menej eur ako za vyklopenie v spaľovni.
A takisto bude treba si odpovedať na otázku, ako vnímať a reálne riešiť budúcnosť spaľovania (energetického zhodnocovania), ktorý sa nateraz envirorezortu akoby netýkal. Asi najvhodnejším výrazom je konštatovať, že proces spaľovania v slovenských cementárňach ale aj v dvoch existujúcich spaľovniach (v trhovom hospodárstve a v demokracii) sa vníma ako dočasne trpený. Ale zároveň reálny, zabezpečujúci súčasnú istotu „doriešovania koncoviek“ odpadov. Hm...bude to stačiť aj o dva-tri roky?
