Poradia si obce a mestá s kuchynským odpadom?

V praxi to okrem iného znamená, že medzi súčasnými farebnými kontajnermi by nielenže nemal chýbať taký, ktorý bude slúžiť vyhodeným potravinovým zvyškom z kuchýň, ale povinnosťou samospráv je zvládnuť aj ďalšie kroky.

V štátoch európskeho priestoru predstavuje kuchynský odpad približne 60 percent všetkého biologického odpadu. Na Slovensku pritom celkový bioodpad dnes tvorí vyše 40 percent zmesového odpadu. Doplňme, že po niekoľkých dňoch v kontajneroch charakteristicky zapácha hnilobou a po vyvezení končí na skládkach alebo v spaľovniach – prispieva k zvýšenej tvorbe skleníkových plynov.

Približne 73 percent emisií skleníkových plynov, vytvorených bioodpadom v potravinovom priemysle, pripisujú odborníci ich uloženiu na skládky alebo likvidácii v spaľovniach. Zvyšok emisií z potravín vzniká pri ich výrobe, distribúcii, uložení v obchodoch, príprave či spotrebe stravy a podobne.

Čo je ešte známe...

Obyvateľ SR vyhodí každý rok okolo 100 kg kuchynského odpadu, čo je o čosi viac ako štvrť kilogramu denne. Za optimum zberu v rodinných domoch sa považuje systém zberu „od domu k domu“, pričom odpad z kuchýň by mal byť v domácnostiach prinesený pred dom v uzatvorených nádobách (vreckách). Ak ľudia žijú v panelákoch, realistickejšie sa javí uprednostňovanie centralizovaného zberu do špecializovaných nádob. S očakávaním, že po každom zbere treba každú nádobu dôkladne umyť a dezinfikovať. Očakáva sa teda, že súčasťou domácností sa stanú kompostovateľné vrecká, vedierka, pri panelákoch zabezpečenie a dezinfekcia centralizovaných kontajnerov...

Podľa nášho zákona by mal byť zber kuchynského bioodpadu uskutočňovaný každé dva týždne, väčšina štátov EÚ tak robí každý týždeň.

Čo jasné nie je...?

Zatiaľ sa na Slovensku neobjavujú informácie, o koľko sa kvôli naplneniu zámerov zberu kuchynského odpadu zvýšia náklady samospráv. Ani jasné čísla, odkiaľ a akou formou sa na tento krok získajú aj financie, alebo do akej miery sa to prejaví na zvýšení poplatkov obyvateľstva za odpad. Prípadne, či sa stane čitateľnejším – pokiaľ možno čo najskôr – ako a od ktorých spoľahlivých špecialistov budú môcť obyvatelia aj samotné obce čerpať informácie ohľadne prípravy optimálneho stavu odovzdávaného kuchynského odpadu i samotného odvozu s množstvom jeho špecifík. Zrejme aj vrátane prípadnej korekcie intervalu zvozov, čistenia zberovej techniky, a vlastne konkrétne cielenej prípravy celého reťazca zhodnocovania až napríklad po výrobu bioplynu, výroby možného hnojiva a podobne.

Nezodpovedaný kontext...

Nezodpovedanou otázkou slovenskej reality v širšom kontexte aj po poslednom stretnutí hláv štátov respektíve ich premiérov v Bruseli ostáva, ako sa u nás zjednoduší prístup k eurofondom nielen pri schvaľovaní samotných projektov, ale celkovo pri pružnosti i rýchlosti vybavovania skutočných potrieb v tomto smere pre krajinu. Aj ich presadzovania. Problémom, zdá sa, nebude nedostatok možností čerpania európskych peňazí v najbližších rokoch, ale hlavne naša schopnosť v tomto smere zvládať zámery či úlohy EÚ v súlade s jej pravidlami. Do takejto kategórie dosiaľ triedenie bioodpadov patrilo, veď výrazne má pomôcť SR splniť stanovené limity EÚ ohľadne celkového percenta recyklácie odpadov na Slovensku. Predsa je jasné, že ak aj v tomto roku nezvládneme požadovaných 50 percent recyklácií odpadov, v najbližších rokoch môžeme položiť zdravé základy v nakladaní s komunálnym odpadom, aby sa nám do roku 2035 podarilo zvládnuť požadovaných 65 percent. (Mimochodom, za neplnenia ekologických cieľov EÚ hrozia SR pokuty, pričom z Bruselu stále cítiť tlak na ich zvyšovanie!)

Podstatná praktická otázka pre slovenskú spoločnosť znie: Nájde sa v prípade predchádzajúcich požiadaviek dostatočná ochota a vôľa obyvateľov SR „komplikovať“ si život s triedením kuchynského odpadu, ktorý napríklad v panelákoch väčšinou končí buď v záchodovej mise alebo v zmesových kontajneroch? Teda dokážeme zmeniť postoj obyvateľstva k tejto forme separovania odpadu v najbližších rokoch či mesiacoch?

P.S.: Nezabúdajme, že Slovensko má v tomto roku pred sebou ohlásený schodok v rozpočte vo výške 12 miliárd eur (!), ktorý experti z rozpočtovej rady považujú za katastrofálny, rovnako ako rekordný prepad priemyselnej výroby, kedy produktívni ľudia prišli o časť zárobkov alebo rovno o prácu. Navyše niektorí drobní podnikatelia skončili alebo sa chystajú skončiť s podnikaním: nateraz sa spomína hrozba 60-tisíc ohrozených pracovných miest. Plus nikto netuší, čo môže spôsobiť druhá alebo tretia vlna koronavírusu!