Podľa liturgického kalendára je deň 16. august spomienkou na sv. Štefana, uhorského kráľa. Kostol v Trenčianskych Tepliciach zasvätený práve prvému uhorskému kráľovi a 16.augusta uplynie 134 rokov, kedy bol kostol postavený a posvätený.
Pri tejto príležitosti sa uskutoční v nedeľu, 21. augusta 2022 o 10,00 hod. slávnostná hodová (odpustová) sv. omša, po ktorej bude v blízkosti kostola odhalená a požehnaná drevená socha Dobrého pastiera od významného sochára Vladimíra Morávka z Bratislavy.
Vladimír Morávek je jednou z najvýraznejších osobností súčasnej rezbárskej tvorby na Slovensku. Má nezameniteľný rukopis a tvorí v zmysle kréda, že umelec je každý človek, ktorý vidí svet svojsky.
Veľmi rád tvorí nielen anjelov, poslov svetla , z ktorých plynie radosť, vyrovnanosť a pokoj, ale aj sochy svätcov a mnohé iné zaujímavé figurálne motívy. Vladko pozrie na kus dreva a často vidí náznak toho, čo potom ďalej dotvára a tak vytvorí dielo, ktorému vdýchne svoju umeleckú dušu. Veľmi rešpektuje drevo samotné, jeho tvar, farbu, charakter. Veľmi citlivo odkrýva to, čo je v ňom skryté , lebo zahodiť v ňom čokoľvek krásne, by mu bolo veľmi ľúto. O dreve hovorí ako o partnerovi, keď chce z neho niečo dostať, musí si s ním rozumieť. A tak si porozumel i obrovským kusom jaseňového dreva, ktoré má výšku 2m a 60 cm, z ktorého vytvoril sochu Dobrého pastiera. Toto dielo nám bude pripomínať nielen pastiera, ktorý sa vyliečil v teplických liečivých prameňoch, ale aj vieru a nádej v uzdravenie a pomoc tým, ktorí ju potrebujú.
Hodnotu Vladkových diel potvrdili mnohé výstavy na Slovensku, v Česku, v USA, Taliansku, Rakúsku a Francúzsku. Mnohé sochy sa stali súčasťou domácich aj zahraničných súkromných zbierok, niektoré obohatili Slovenské národné múzeum v Bratislave, Záhorské múzeum v Skalici, Mariologické múzeum v Šaštíne, či Múzeum v Třebechoviciach, viaceré kostoly aj priestory pod holým nebom vo Východnej, v Tatrách, na Spiši či v Poľsku.
Povesť:
V neďalekej obci pri Váhu žil chudobný pastier oviec. Za svojim stádom už len o palici pokrivkával , vlečúc svoje ochromené nohy. Veľmi rád hnal svoje stádo do teplického údolia. Jedného dňa sa už ako chromý starec dovliekol so svojim stádom do teplického údolia, zastal pri jazierku, z ktorého vystupovala biela para a šíril sa podivný zápach. Ako tak v podumaní stál, vidí, že jedna z jeho oviec, ktorá mala od vlčích zubov chromú nohu, zanechala pašu a zašla do pariacich sa barín. V nasledujúcich dňoch ovečka opäť zašla do barín a po čase spozoroval, že sa do jej ochromenej nohy opäť vrátila pohyblivosť. Starý pastier odložil palice, pastiersku kapsu i odev a ponoril rozboľavené údy do teplých vôd jazierka nad prameňmi. Deň čo deň sa potom kúpaval, pociťujúc úľavu a o mesiac mu nohy slúžili takmer ako za mladých čias. Chýr o tejto liečivej vode sa šíril nielen Považím, ale zaletel i do ďalekých krajín a trpiaci nemocní prichádzali, aby sa vykúpali v prameňoch tejto živej vody.
Časový harmonogram
- 10:00 hodová sv. omša
- 11:00 dychová hudba Textilanka + podávanie koláčov pred kostolom
- 11:10 uvítanie
- 11:15 príhovor autora sochy a primátorky mesta
- 11:25 odhalenie a posvätenie sochy
