Estónsky Tallinn prijal cenu európskeho hlavného zeleného mesta. Získal ju vďaka záväzku k zníženiu emisií uhlíka, obnove biodiverzity a tiež propagácii zelených inovácií a udržateľného riadenia.
Cenu európskeho hlavného zeleného mesta si prevzal primátor Tallinna Mihhail Kõlvart od európskeho komisára pre životné prostredie Virginija Sinkeviča. K titulu mesto dostalo aj šek na 600-tisíc eur. Tie majú byť investované do plánov udržateľnosti mesta vrátane zefektívnenia nakladania s odpadom, zlepšenia kvality vody, ovzdušia a pôdy, zmierňovania hluku či ochrany biodiverzity.
Podľa primátora Tallina tieto mestá zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu pri plnení európskych klimatických cieľov. Mali by preto spolupracovať a vymieňať si svoje skúsenosti. Estónske hlavné mesto plánuje v rámci programu hlavného zeleného mesta v roku 2023 usporiadať tematické aktivity zamerané na ochranu životného prostredia vrátane vyše 60 podujatí. Tie budú určené pre miestnych aj návštevníkov.
Zelené technológie a biodiverzita
Myšlienka ceny európskeho hlavného zeleného mesta sa zrodila v roku 2006 v Tallinne. Od roku 2010 je každý rok vybrané jedno európske mesto. Cenu získavajú mestá, ktoré dlhodobo dosahujú vysoké environmentálne štandardy a zaväzujú sa k ambicióznym cieľom ekologických riešení a udržateľného rozvoja.
Štyri hlavné agendy, vďaka ktorým Tallinn tento rok vyhral, boli zvýšenie energetickej efektivity a vnútornej teploty budov, zníženie emisií uhlíka, rozvoj biodiverzity v mestách a nástroje na podporu obehovej ekonomiky. Odhodlanie Tallinnu v oblasti zelených technológií a ochrany biodiverzity dokazujú aj mnohé iniciatívy, v ktorých mesto napreduje.
Ako príklad možno spomenúť Ülemiste. Je „mestom budúcnosti“ pre mladých, ktoré vzniklo v roku 2005. Momentálne má asi 14-tisíc obyvateľov z vyše 73 krajín, ktorí tu študujú, pracujú a žijú. Približne 500 firiem má v meste Ülemiste svoje prevádzky.
V rámci zachovania biodiverzity vyvíja Tallinn „peľovú diaľnicu“, ktorá bude pretínať šesť mestských častí. Táto diaľnica bude tiež slúžiť ako koridor pre motýle, čmeliaky, včely a ďalšie živočíšne druhy. Určená je aj ľuďom. „V Tallinne sa nachádza vyše 2 100 hektárov chráneného územia. Sú to prírodné rezervácie, chránené parky, dokonca aj ostrov,“ hovorí tallinnský zástupca primátora pre životné prostredie a urbánny rozvoj Vladimir Svet.
„Tallinn je okrem toho jedno z mála hlavných miest, ktoré majú vlastný močiar, a tiež asi jediné, kde má dobytok zo Škótskej vysočiny titul zamestnanca. Je to jeden z projektov obnovy a ochrany pobrežných lúk,“ vysvetľuje Svet. V roku 2024 by mala titul hlavného zeleného mesta prevziať španielska Valencia.
