Ilustračná snímka.
Zemiakové lupienky majú svoj deň. Pochúťka, ktorá je považovaná za nepriateľa zdravého stravovania a štíhlej línie, dnes oslavuje.
Práve 14. marec je považovaný za Deň zemiakových čipsov. A hoci väčšina obalov, do ktorých sa čipsy balia, sú z plastov, stále ich Slováci nevedia správne triediť.
Zemiakové čipsy sú bežne dostupnou a obľúbenou pochutinou v množstve slovenských domácností. Faktom však je, že hoci sa obsah balíčka čipsov teší veľkej obľube, obaly z tejto pochutiny nie vždy končia v správnom kontajneri. Z prieskumu OZV ENVI - PAK vyplýva, že plastové obaly zo slaných pochutín triedi len necelá polovica ľudí (47 %).
Väčšina obalov od čipsov patrí do koša na plasty
Aj napriek tomu, že väčšina čipsov sa balí do plastových obalov, stále ich nevie veľká časť ich konzumentov správne triediť. Dáta z prieskumu, ktorý minulý rok uskutočnila Organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI - PAK, ktorá zabezpečuje triedený zber vo väčšine miest a obcí Slovenska, ukazujú, že plastové obaly zo slaných pochutín triedi necelá polovica ľudí – len 47 %.
Ako si určite zákazníci všimli, najčastejšie sa čipsy balia do vrecúšok, ktoré patria do zberných nádob na plasty. Niektoré sa balia do tuby, ktorá pozostáva z viacerých druhov obalov – samotnú tubu treba potom vytriediť ako nápojové kartóny, vrchnáčik býva z plastu.
O tom, v ktorom koši nakoniec obaly od zemiakových lupienkov skončia, rozhoduje samotný spotrebiteľ. Preto je dôležité, aby bola verejnosť dobre informovaná o správnom triedení. „V prvom rade by sme si mali všímať označenia a symboly na samotných obaloch, ktoré nás informujú o tom, z akého materiálu je obal vyrobený. Uvedomujeme si však, že nie všetci týmto symbolom rozumejú. Preto sa nám osvedčilo ukazovať na konkrétnych príkladoch, ako obaly – napríklad aj od obľúbených čipsov správne triediť. Ľudia si to potom lepšie zapamätajú,“ vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK.
Priemerný Slovák skonzumuje ročne približne kilogram
Odhaduje sa, že v priemere za rok skonzumuje každý jeden z nás približne 1 kg zemiakových lupienkov. Nie je to málo, avšak na Britov, ktorí kraľujú tomuto pomyselnému rebríčku, ani zďaleka nemáme. Tí zjedia ročne až 3 kg na osobu. Každý Ír zje 2,7 kg čipsov ročne a spolu s Austrálčanmi sú hneď druhí v tomto rebríčku.
Kým Slováci preferujú klasické solené, ale aj paprikové a slaninkové príchute, vo Veľkej Británii majú radi aj netradičnejšie príchute, ako napríklad homár, pesto, čierne korenie či ocot. Keď zájdeme ešte ďalej, tak napríklad v Japonsku nájdete čipsy s príchuťami, ako sú rybie ikry, sója, pečené huby, chobotnica či čerešňové kvety a v Číne dokonca aj uhorkové.
Určite sa viacerí nadšenci tejto pochúťky zamýšľajú aj nad tým, prečo sa javia obaly z čipsov „poloprázdne“? Je to preto, že v obaloch sa nachádza dusík, ktorý sa stará o ochrannú atmosféru, a ktorý chráni čipsy pred oxidáciou, a tak ostávajú dlho čerstvé, chrumkavé a v požadovanej kvalite.
Za vznik čipsov vďačíme nespokojnému zákazníkovi v reštaurácii
Traduje sa, že zemiakové čipsy vznikli v polovici 19. storočia v americkom štáte New York zhodou okolností ako pomsta nespokojnému zákazníkov v reštaurácii. Kuchár zemiaky nakrájal na veľmi tenké plátky, osmažil na oleji a naschvál presolil. Postupne sa čipsy rozšírili po celých Spojených štátoch a začiatkom 20. storočia expandovali do celého sveta. Prvé príchute – syr a cibuľa prišli na trh v roku 1954.
